Pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba sa astronómom podarilo identifikovať v už tak pomerne záhadnom regióne našej galaxie, Mliečnej cesty, ešte čudnejšie regióny, ktoré nik nečakal. Ako totiž upozorňuje portál ScienceAlert, pomocou tohto kozmického observatória vedci konečne nazreli do mračna, ktoré je známe ako „Tehla“ kvôli vysokej hustote.

Prehodnotia vývoj hviezd

Oficiálne nesie toto husté mračno označenie G0.253+0.016 a pri pohľade do jeho útrob prišli odborníci na to, že ľadové kryštály oxidu uhoľnatého (CO) a to v obrovských množstvách. To znamená, že by sa v tomto regióne mali rodiť nové hviezdy – avšak nič také astronómovia zatiaľ nepozorovali a je kvôli tomu nutné prehodnotiť to, čo vieme o formácii hviezd.

Že v tomto regióne nedochádza k vzniku nových hviezd si astronómovia všimli už dávnejšie a prišli s niekoľkými možnými vysvetleniami, ako sú príliš silné turbulencie či nízky vek samotného mračna. Existuje však aj ďalšia možnosť a to je teplota vo vnútri Tehly, ktorá je o poznanie vyššia, než v prípade iných podobných mračien tohto druhu. Hviezdy pritom všeobecne vznikajú z chladných plynov.

Adam Ginsburg

Analýza mračna však naďalej pokračuje a objavenie CO je len prvým výsledkom, ku ktorému sa tím astronómov dopracoval. V práci im pritom pomáha práve jedinečná schopnosť JWST, ktorý je schopný nazerať do útrob takýchto štruktúr v infračervenom spektre a v bezprecedentnom detaile.

Ostáva množstvo nejasností

Definitívne zodpovedať, prečo funguje spomínané mračno tak, ako funguje, je zatiaľ nemožné. Vedci naďalej nepoznajú relatívne množstvá CO, vody, CO₂ a rôznych komplexnejších molekúl, ktoré by mohli pomôcť vysvetliť, prečo v tomto mračne nevznikajú nové hviezdy tak, ako v iných.

Aj keď sa ľudia snažia hľadieť do stále väčších diaľav, množstvo neznámych obklopuje aj našu vlastnú galaxiu. Len nedávno napríklad prišli na to, že je jedna z najbližších galaxií v skutočnosti dve galaxie skrývajúca sa za sebou. Majú pritom podobnú hmotnosť a zdá sa, že ich viaže gravitačná sila.