V prelomovej štúdii publikovanej v renomovanom časopise Classical and Quantum Gravity predstavila spoločnosť Applied Physics revolučné riešenie dlhodobej prekážky v technológii warpového pohonu.

Reálny warp pohon

Warp pohony, ktoré boli tradične obmedzené na oblasť vedeckej fantastiky, dráždili predstavivosť mnohých vedcov prísľubom cestovania rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť svetla. Ich realizovateľnosti však bránila nepolapiteľná požiadavka existencie exotickej zápornej energie, teda konceptu, ktorý je v rozpore so známou fyzikou, píše portál BusinesssWire.

Výskumníci z Applied Physics pod vedením Jareda Fuchsa navrhli priekopnícky model „podsvetelného warp pohonu s konštantnou rýchlosťou“, ktorý vychádza z princípov relativity. Inak povedané, navrhli model,  ktorý neprekonáva rýchlosť svetla a neporušuje známu fyziku.

Na rozdiel od predchádzajúcich modelov táto inovácia eliminuje potrebu exotickej energie a namiesto toho využíva kombináciu konvenčných a nových gravitačných techník. Prostredníctvom využitia svojho nástroja Warp Factory tím demonštroval vytvorenie warpovej bubliny schopnej prepravovať objekty vysokou rýchlosťou v rámci stanovených fyzikálnych pravidiel.

Koncept vesmírnej lode NASA, ktorá by využívala warp pohon Zdroj: Mark Rademaker/Flickr

Objav otvára dvere warp cestovaniu bez toho, aby sme sa spoliehali na hypotetické formy hmoty. Dr. Christopher Helmerich, spoluautor štúdie, zdôrazňuje potenciál výrazného zníženia energetických požiadaviek, čo predstavuje zásadný krok smerom k praktickej realizácii.

Gianni Martire, generálny riaditeľ spoločnosti Applied Physics, sa nazdáva, že tento úspech je predzvesťou novej éry možností, ktorá uvedie ľudstvo do „warpového veku“.

Warp nepotrebujeme

V minulosti iná skupina vedcov tvrdila, že warp pohon nepotrebujeme pretože vo vesmíre dochádza k fenoménu, ktorý dostal názov Unruhov efekt, celým názvom Fulling–Davies–Unruhov efekt. Jedná sa o radiáciu, ktorá pochádza priamo z vákua v momente, keď začne hmota akcelerovať – na rozdiel od Hawkingovej radiácie, ktorá je produktom silnej gravitácie.

Aj na pocítenie tých najslabších lúčov Unruhovho efektu je však nutné, podľa uznávaných teórií, dosiahnuť nemožne vysokú rýchlosť. Jedná sa preto o efekt v teoretickej rovine, ktorý vedci doteraz nedokázali zmerať.

Vedci z Univerzity Waterloo a Massachusettského inštitútu technológií (MIT) dokázali, že je možné simulovať a následne priamo študovať Unruhov efekt aj pri oveľa menej extrémnych podmienkach, než si pôvodne mysleli.

Obídu pravidlá

„Všeobecná teória relativity a teória kvantovej mechaniky sú momentálne tak trochu v nezhode, musí ale existovať zjednocujúca teória, ktorá opíše funkciu vecí vo vesmíre. Hľadali sme spôsob zjednotenia dvoch veľkých teórií a táto práca nás posúva bližšie tým, že otvára možnosti novým experimentom,“ vysvetľuje matematik Achim Kempf.

Podľa kvantovej fyziky totiž musí stacionárny atóm vo vákuu počkať na to, aby ho zasiahol fotón v prípade, že chce byt ožiarený a teda viditeľný. Vďaka relativite je však možné zrýchlením tohto atómu naraziť na okolité vákuové fluktuácie, ktoré začnú v tomto prípade pôsobiť ako fotóny s nízkou energiou.

Stačí správny smer

Vyslaním atómu určitou trajektóriou pomocou silného laseru je možné spomínané fluktuácie využiť a umožniť, aby na atóm vplýval Unruhov efekt. Vedci dodávajú, že výskum bol dlhú dobu brzdený práve neschopnosťou spojenia kvantovej fyzika z gravitáciou a pozorovanie Unruhovho efektu môže pomôcť túto bariéru odstrániť.

kjpargeter/freepik

Je navyše možné, že sa atóm stane pri správnej trajektórii pre prichádzajúce fotóny priehľadný. Od aplikácie takejto experimentálnej vlastnosti je však veda na míle ďaleko a prioritou ostáva výskum a pochopenie toho, čo pred nami kozmos skrýva a prečo je spájanie dvoch najznámejších teórií tak problematické.