Prirodzená družica našej planéty je už storočia, svojim spôsobom tisícročia predmetom výskumu, ktorý sa rapídne zintenzívnil s príchodom modernej astronómie a o niečo neskôr s možnosťou lietanie k iným vesmírnym telesám. Avšak aj keď ľudstvo pristálo na lunárnom povrchu už pred viac ako 60 rokmi a dokonca sa podarilo dostať naň niekoľko ľudských posádok, o vnútornej štruktúre Mesiaca sme sa začali dozvedať viac len v poslednom období.

Skúmanie vnútornej štruktúry cudzích vesmírnych objektov je oveľa náročnejšie, než sa zdá. Zem je naďalej geologicky aktívna a vďaka oveľa jednoduchšiemu výskumu dokážu geológovia pomerne jednoducho nazrieť do ohromnej hĺbky či miliardy rokov do minulosti. Na Mesiaci je to však oveľa ťažšie, keďže astronauti v 60-tych a 70-tych rokoch mali len obmedzené možnosti a sondy so sebou nedokážu tak ľahko niesť nástroje schopné vŕtať do väčšej hĺbky. Vedcom sa ale napriek tomu podarilo nazrieť do lunárneho vnútra.

Ťažké lunárne jadro

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda