Čoraz pálčivejším problémom ľudstva sa stáva rýchlosť, ktorou je schopné cestovať naprieč vesmírom, najmä medzi planétami slnečnej sústavy. Ako ale upozorňuje portál ScienceAlert, už čoskoro sa môže stať oveľa väčšou výzvou cestovanie medzi samotnými hviezdami, ktoré môže zásadne uľahčiť antihmota a špeciálne motory, ktoré ju dokážu využiť.

Je prekvapivo na dosah

Podľa odborníkov na túto problematiku v skutočnosti nie sú motory na antihmotu tak ohromnou technologickou výzvou, ako sa na prvý pohľad zdá. Podľa niektorých je možné zostrojiť takéto zariadenie do desiatich rokov, avšak problémom sú financie a ohromné náklady, ktoré by takýto projekt vyžadoval. Výhody však môžu byť bezprecedentné.

K najbližšej hviezde sa totiž sonda s takýmto pohonom dostane už v priebehu asi piatich rokov. Dnešné sondy a kozmické lode pritom cestujú tak dlhú dobu len medzi niektorými planétami v našej vlastnej sústave. Takéto cestovanie zase môže antihmota skrátiť len na niekoľko dní – až k Plutu by sa takáto sonda dostala v priebehu jediného mesiaca namiesto takmer 10 rokov, ktoré potrebuje teraz.

NASA/MSFC

Dnešné urýchľovače častíc produkujú extrémne malé množstvá antihmoty za sprievodu ohromných nákladov a ani zďaleka nie sú dostatočne kompaktné na to, aby sa vošli do kozmickej lode. Vedci ale prišli s konceptom zariadenia, ktoré je schopné ročne vyprodukovať 20 gramov antihmoty – pre porovnanie, asi jeden gram antihmoty v sebe skrýva energiu jednej jadrovej bomby.

Nie je to nemožné

Experti ale dodávajú, že by museli na produkciu tak veľkého množstva antihmoty Spojené štáty investovať až 8 miliárd amerických dolárov do stavby solárnej elektrárne, keďže si takýto proces pýta veľké množstvo energie. Náklady na ročnú prevádzku by sa zase vyšplhali až na 670 miliónov USD, čo znie šialene, avšak nie nemožne. Problémom je však fakt, že ide o vysoko experimentálny koncept, ktorý zrejme kvôli rizikám nikdy tak veľké dotácie nedostane.

ITER

Vedci však pracujú aj s rôznymi alternatívami, ako je napríklad pohon využívajúci kryptón-79 – izotop kryptónu, ktorý prirodzene produkuje pozitróny, teda antičastice elektrónov. Tie sú oveľa ľahšie a slabšie, než antiprotóny, avšak ich jednoduchšia produkcia môže zásadne uľahčiť prevádzku a konštrukciu.

Autori konceptu ale dodávajú, že napriek viacerým výhodám je zatiaľ stavba takéhoto prototypu príliš nákladná na to, aby sa k nej reálne dostali. Odborníci dodávajú, že je takýto prototyp rizikový nielen kvôli tomu, že nemusí fungovať, ale tiež kvôli potenciálnym explóziám – ak sa totiž niečo pokazí, čo je pri vývoji takmer zaručené, môže dôjsť ku katastrofickým výbuchom s ohromnou silou.