Malá nízkorozpočtová misia vedená univerzitou Colorad Boulder a spoločnosťou Lockheed Martin, ktorá sa okrem iného podieľala aj na vývoji prototypu lunárneho pristávacieho modulu, zrejme už budúci rok odštartuje svoju niekoľko miliónov kilometrov dlhú cestu. V rámci nej plánujú vedci preskúmať záhadnú triedu vesmírnych objektov nazývaných dvojplanétky (binary asteroids), informoval portál Phys.

Predmetom misie sú vzdialené dvojplanétky

Za dvojplanétky sú považované astronomické objekty, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska. Tento typ vesmírneho binárneho systému nie je dostatočne preskúmaný, čo si uvedomujú aj hlavní predstavitelia misie.

„Dvojplanétky patria medzi triedy objektov, o ktorých nemáme vedecké údaje vo vysokom rozlíšení“ uviedol Daniel Scheeres, jeden z hlavných predstaviteľov projektu. Všetko, čo o dvojplanétkach vieme, je totiž založené na pozorovaniach zo Zeme, čo ani zďaleka neposkytuje také podrobné informácie ako vesmírne misie.

Vedci sa vo svojom projekte zamerali na dve dvojice dvojplanétok s názvom 1996 FG3 a 1991 VH, ktoré sú navzájom markantne rozdielne. Zatiaľ čo prvá dvojica s označením 1996 FG3 sa pohybuje po stabilnej orbite, 1991 VH má svoj vlastný mesiac, ktorý obieha okolo primárnej planétky po veľmi neobyčajnej a ťažko predvídateľnej dráhe, informovala NASA.

Ako ich budú skúmať?

Hlavným výskumným prostriedkom misií budú dve identické sondy vybavené moderným kamerovým systémom určeným na sledovanie obežných dráh spomínaných dvojplanétok. Vedci dokonca uvádzajú, že na základe tohto kamerového systému budú môcť vytvoriť veľmi presný model správania sa pozorovaných objektov.

Použité sondy budú pritom extrémne malé a veľmi pohyblivé, pričom ich váha nedosahuje ani 180 kilogramov. Keďže celkové náklady na misiu nesmú presiahnuť 55 miliónov dolárov, vedci náklady minimalizujú tak, že sondy sa do vesmíru dostanú spolu s nejakou väčšou a nákladnejšou misiou agentúry NASA alebo s jedným z jej komerčných partnerov.

Sondy by sa do vesmíru mali pozrieť už v roku 2022, kedy budú krátko po štarte smerovať k Slnku, ktoré obletia, následne sa vrátia k Zemi, kde sa pomocou gravitačného praku „vystrelia“ až za obežnú dráhu Marsu.

Gravitačný prak alebo gravitačný manéver predstavuje využitie preletu umelej družice gravitačným poľom planéty, čo spôsobí zmeny rýchlosti a smeru tohto telesa. Gravitačný prak využívajú napríklad aj nízkorozpočtové lunárne misie, ktoré si priamu cestu na Mesiac nemôžu dovoliť. NASA však prišla s ďalším riešením v podobe novej trajektórie, ktorú si dokonca nechala patentovať.

O akú misiu sa vôbec jedná?

Sondy, respektíve celá misia, dostala pomenovanie Janus a je súčasťou programu SIMPLEx-2 (Small Innovative Missions for Planetary Exploration). Janus je zároveň prvým z trojice konceptov zaradených do tohto programu, ktorý 3. septembra úspešne prešiel tzv. kľúčovým rozhodovacím okamihom-C (Key Decision Point-C), čo v jednoduchosti znamená, že projekt dostal od NASA „zelenú“.

Zvyšné dva koncepty zaradené do programu SIMPLEx-2 sa dostanú do spomínanej kľúčovej fázy najneskôr budúci rok. Konkrétne je kľúčový rozhodovací okamih-C pre koncept Lunar Trailblazer naplánovaný na november 2020 a koncept EscaPADE (Escape and Plasma Acceleration and Dynamics Explorers) sa rozhodnutia dočká v apríli 2021.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda