Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Podľa vedcov vládne vesmíru piata sila, ktorú tvorí hypotetická častica symetrón, informuje BGR. Podľa novej teórie vytvára v kozme neviditeľné steny a majú ohromný potenciál vysvetliť záhadu, ktorá astronómov mätie už niekoľko rokov.

Vplyv vidíme vôkol nás

V praxi takéto neviditeľné bariéry znamenajú napríklad to, že satelitné galaxie v okolí Mliečnej cesty obiehajú v jednej rovine miesto toho, aby našu galaxiu obiehali roztrúsene, v rôznorodej sfére tak, ako to predpovedajú aktuálne modely, vysvetľuje Galaxy Reporters. Podobné systémy astronómovia pozorujú aj v prípade okolitých galaxií a ich satelitov.

Vedci študujú tento problém už dlhšiu dobu a navrhovali niekoľko možných riešení, zatiaľ žiadne z nich však nie je definitívne a nová teória, ktorá je výsledkom debaty medzi fyzikmi a astrofyzikmi, má veľký potenciál celú záhadu objasniť a vysvetliť, ako k spomínanému fenoménu satelitných galaktických diskov dochádza.

NASA/ESA/Hubble

Vedci navrhujú možnosť, v rámci ktorej vytvárajú hypotetické symetróny doménové steny, pričom sa jedná o špekulatívne častice a vedci ich navrhujú, aby vyplnili medzery v štandardnom modeli za účelom vysvetlenie temnej alebo tmavej hmoty a energie, píše VICE.

Bariéra našej galaxie

Podľa nedávnych pozorovaní a modelov chráni zatiaľ neznáma bariéra dokonca aj jadro našej vlastnej galaxie. Hustota kozmických lúčov v centrálnej molekulárnej zóne Mliečnej cesty je údajne nižšia, než v jej zvyšku a vedci navrhli niekoľko možných riešení, ako je napríklad kompresia magnetických polí či magnetohydrodynamické turbulencie – zatiaľ sa však pôvod bariér vysvetliť nepodarilo.

Rozdiel medzi teóriou a praxou

„Vieme, že potrebujeme nové častice, pretože máme tmavú hmotu a tmavú energiu a preto predpokladáme, že musíme do štandardného modelu pridať častice, aby sme tieto veci zakomponovali,“ vysvetľuje Aneesh Naik, vedec z Nottinghamskej univerzity a spoluautor štúdie, v ktorej vedci problematiku doménových stien a symetrónov popisujú, informuje Futurism.

Otázkou však podľa výskumného tímu ostáva, či sú tieto doménové steny dostatočne stabilné na to, aby križovali aj štruktúry galaxií ako Mliečna cesta či Andromeda.

Na to sa chcú vedci pozrieť v budúcich štúdiách a pre potvrdenie ich symetrónovej teórie je nutný výskum elementárnych častíc, na rozdiel od iných oblastí astrofyziky, ktoré potvrdzujú svoje teórie primárne pozorovaním oveľa väčších objektov.

NASA/ESA/Hubble/Flickr

Symetróny sú podľa aktuálnych teórií častice, ktoré prešli rozpadom symetrie niekoľkokrát v posledných 13,8 miliardách rokov, čo je uznávaný vek nášho vesmíru.

Občas sa síce objaví hviezda, ktoré vek kozmu spochybní, vo zatiaľ sa vždy ukázalo, že je odhad pravdivý a chybné sú skôr pozorovania takýchto hviezd alebo očakávania astronómov od sledovaných objektov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú