Vedomie zostáva jednou z najzáhadnejších otázok vedy a zdá sa, že čím viac sa ho snažíme pochopiť, tým viac otázok sa vynorí. Napriek množstvu teórií, ktoré sa snažia vysvetliť, ako a prečo vnímame svet subjektívne, vedci stále nevedia priniesť definitívne vysvetlenie. Ako informuje portál ScienceAlert, v najnovšej štúdii sa výskumníci zamerali na dve hlavné teórie, ktoré vysvetľujú vedomie.

Dve veľké teórie

Britský neurovedec Anil K. Seth v roku 2022 publikoval prehľad 22 biologicky ukotvených teórií vedomia. V roku 2024 Robert Kuhn napočítal cez 200 rôznych konceptov, keď sa pozrel na vedomie z ešte širšieho uhla pohľadu. Do centra pozornosti sa však dostali dve hlavné teórie.

Prvá, teória globálneho neurónového pracovného priestoru, predpokladá, že vedomie vzniká šírením informácií cez sieť mozgových oblastí, ktoré sa „rozsvietia“ v kľúčových častiach mozgu. Druhá, teória informácie, pripisuje dôležitosť tomu, ako veľmi sú signály spätne prepojené v zadnej časti mozgovej kôry a aké množstvo informácií sa tam zároveň spracuje.

Unsplash

Na porovnanie teórií vytvorili sériu experimentov v 12 laboratóriách v rámci projektu Cogitate Consortium. Výsledky, ktoré boli publikované v časopise Nature však priniesli skôr zmiešané signály. Vedci síce potvrdili niektoré očakávania, ale nepodarilo sa jednoznačne potvrdiť dlhodobú synchronizáciu v zadnej kôre ani vždy zachytiť očakávané „rozsvietenie“ v mozgu. Rovnako sa nepodarilo spoľahlivo dekódovať všetok obsah vedomia z prefrontálnej oblasti.

Úspech aj napriek nejasným výsledkom

Napriek tomu však vedci považujú štúdiu za výrazný pokrok. Ako poznamenávajú, väčšina doterajších pokusov o testovanie teórií vedomia pochádzala od samotných zástancov týchto teórií, čo často viedlo k tomu, že výskumy skôr potvrdzovali existujúce predstavy, než by ich skutočne testovali alebo spochybňovali. V tomto prípade sa podarilo vytvoriť formát protichodnej spolupráce, kde vedci s protichodnými názormi spoločne dohodli konkrétne, testovateľné predpovede, čo je vo vede o vedomí významný míľnik.

Výskumníci tak majú pred sebou ešte mnoho otázok a potrebu ďalšieho výskumu. Je tiež možné, že súčasné metódy nepovedú k vysvetleniu vedomia a bude potrebné ich zmeniť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky