Po tom, čo čínsky lunárny rover Yutu-2 ešte v roku 2019 našiel na Mesiaci zvláštnu lesklú látku, objavilo sa množstvo dohadov a špekulácií. Vedci na základe porovnania snímok z roveru Yutu-2 so vzorkami, ktoré na Zem priniesli misie Apollo takmer jednoznačne určili, že sa nejedná o nič iné, ako o skalu. Na štúdiu, ktorú vedci publikovali v časopise Earth and Planetary Science Letters, upozornil Sciencealert a portál CNET.

Zvláštnu lesklú látku tmavozelenej farby pripomínajúcu akúsi gélovitú hmotu objavil rover Yutu-2 v roku 2019 počas prieskumu krátera Von Kármán. Kráter leží v panve South Pole Aitken, ktorá sa nachádza na odvrátenej strane Mesiaca. Objavená látka bola výrazne odlišná od iných hmôt, ktoré sa na Mesiaci bežne nachádzajú. Vedci po spozorovaní tejto lesklej gélovitej látky zostali zaskočení, nakoľko prostredie na Mesiaci je veľmi suché.

Gélovitá látka so sklovitým povrchom sa podľa vedcov pravdepodobne vytvorila meteorickou kolíziou, pričom v mieste dopadu nárazu meteoritu došlo k tzv. nárazovému taveniu, čo spôsobilo zmiešanie lunárnej brekcie (druh horniny) a regolitu. Lunárny regolit, občas nazývaný aj mesačný prach, je nespevnený materiál pokrývajúci takmer celý povrch Mesiaca.

Táto hypotéza sa zatiaľ javí podľa vedcov ako najdôveryhodnejšia. Hypotéza je založená na analýze snímok, ktoré vytvoril rover Yutu-2 pomocou infračerveného zobrazovacieho spektrometra VNIS, panoramatickej kamery a kamery slúžiacej k zabráneniu nebezpečenstva.

Dôslednou analýzou vytvorených snímok sa vedcom podarilo určiť chemické zloženie a rozmery danej hmoty a jej okolia. Okolie je prevažne zložené z regolitu, ktorý obsahuje plagioklas (približne 45 %), pyroxén (7 %) a olivín (6 %), štandardne vyskytujúce sa látky na Mesiaci. Určiť zloženie objavenej gélovitej látky bolo pre vedcov problematickejšie, kedže látka na fotografii nebola veľmi dobre osvetlená.

Vedci však s určitosťou vedia povedať, že gélovitá látka s rozmermi približne 52 x 16 centimetrov sa skladá z plagioklasu, ktorý tvorí približne 38% celkovej hmoty. Nové výskumy tiež naznačujú že vrstva pod povrchom Mesiaca je bohatšia na kovy, ako sa doteraz predpokladalo,čo čiastočne spochybňuje pochopenie procesu vzniku Mesiaca.

Na snímkach sa objavená gélovitá hmota podobá vzorkám 15466 a 70019, ktoré so sebou na Zem priniesli misie Apollo 15 a Apollo 17. Obe vzorky získané z impaktných kráterov boli klasifikované ako brekcie.

Vedci dospeli k záveru, že objavená látka je pravdepodobne zmesou materiálov z dvoch rôznych kráterov. Gélovitá látka sa totižto našla v kráteri s priemerom okolo 2 metrov, ktorý by bez problémov dokázalo vytvoriť vesmírne teleso s veľkosťou iba 2 centimetre.

Vesmírne teleso takýchto rozmerov by však nebolo schopné vytvoriť nárazovú taveninu o veľkosti 52 x 16 centimetrov, a preto je možné, že látka sa vytvorila v inom kráteri a nárazom bola vymrštená do kráteru, v ktorom ju objavilo čínske lunárne vozidlo. Vedcom tak ešte zostáva objasniť podivné záblesky svetla, ktoré boli na povrchu Mesiaca poprvýkrát pozorované ešte v roku 1950.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda