Nový výskum ukázal, že v kráteroch Mesiaca sa nachádza vyššia koncentrácia kovu ako sa predpokladalo. Tento objav vrhá nové svetlo na doposiaľ známu hypotézu o vzniku Mesiaca.

Portál Phys upozornil na výskum, ktorý bol nedávno publikovaný v žurnále Earth and Planetary Science Letters. Samotný výskum sa zaoberal štúdiou povrchu Mesiaca pomocou Mini-RF prístroja, ktorý je súčasťou sondy Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) vesmírnej agentúry NASA. Tento prístroj určený na štúdium povrchového prachu Mesiaca odhalil, že v jeho kráteroch sa vyskytuje oveľa vyššia koncentrácia kovov, konkrétne železa (Fe) a titánu (Ti).

Bez Mesiaca by bol život na Zemi veľmi ťažký

Vieme, že život na Zemi by bez Mesiaca nebol možný, nakoľko udržuje rotačnú os našej planéty stabilnú, čím prispieva k riadeniu ročných období a regulácii klímy. O tom, ako vznikol Mesiac sa však doposiaľ vedú značné debaty. Populárna hypotéza tvrdí, že vznikol zrážkou telesa o veľkosti Marsu s hornou kôrou Zeme v čase, keď ešte bola chudobná na kovy.

Nový výskum však naznačuje, že vrstva pod povrchom Mesiaca je bohatšia na kovy, ako sa doteraz predpokladalo, a tým poskytuje nové poznatky, ktoré by mohli spochybniť pochopenie procesu vzniku Mesiaca. Podľa vedcov je jemný prach na povrchu kráterov v skutočnosti materiál, ktorý bol vyhodený z hlbších vrstiev pri dopadoch meteoritov.

Pri porovnaní obsahu kovov v spodnej časti väčších a hlbších kráterov s obsahom menších a plytších kráterov tím zistil, že vyššie koncentrácie kovov sa nachádzali práve v hlbších kráteroch. Čo má však spoločné vyššia koncentrácia kovov pod povrchom Mesiaca s pôvodnou hypotézou o jeho vzniku? Tradičná hypotéza totižto uvádza, že približne pred 4,5 miliardami rokov došlo ku kolízii medzi Zemou a protoplanétou o veľkosti Marsu, ktorú poznáme pod menom Theia.

Väčšina vedcov verí, že táto zrážka vyhodila na obežnú dráhu veľkú časť zemskej kôry chudobnej na kovy, čo nakoniec viedlo k vytvoreniu Mesiaca. Jedným zarážajúcim aspektom tejto hypotézy je však fakt, že Mesiac má vyššiu koncentráciu oxidov železa ako Zem.

Tento konkrétny výskum prispieva do tejto oblasti tým, že poskytuje informácie o časti Mesiaca, ktorá nebola často skúmaná a predpokladá, že pod je povrchom môže existovať ešte vyššia koncentrácia kovu.

Vyšší obsah kovu na povrchu kráterov Mesiaca a pod jeho povrchom znamená, že sa musíme poobzerať po nových hypotézach

Skutočnosť, že náš Mesiac je zrejme bohatší na kovy ako Zem, je veľkou výzvou pre spomínanú hypotézu. Uvádza, že na obežnú dráhu Zeme boli vyhodené časti zemského plášťa a kôry, pričom vyššia koncentrácia kovov na povrchu jeho kráterov či pod ním môže znamenať, že je potrebné preskúmať ďalšie hypotézy o vzniku Mesiaca.

Zobraziť celú galériu (2)

Pohľad na krátery Mesiaca. Najväčší z nich sa nazýva Daedalus. Zdroj: NASA/JPL

Je možné, že zrážka s protoplanétou Theia bola pre našu skorú Zem o niečo devastujúcejšia ako sa predpokladalo, pričom na obežnú dráhu sa dostali oveľa hlbšie časti Zeme. Zároveň existujú predpoklady, že ku kolízii došlo ešte v čase, keď naša planéta bola oveľa mladšia a pokrytá magmatickým oceánom. Zároveň by viac kovu na povrchu Mesiaca mohlo ukazovať na jeho komplikované ochladenie skorého roztaveného povrchu.

„Zlepšením nášho chápania toho, koľko kovu v skutočnosti nachádza v podpovrchovej vrstve Mesiaca, môžu vedci obmedziť nejasnosti týkajúce sa toho, ako vznikol, ako sa vyvíja a ako prispieva k udržiavaniu obývateľnosti Zeme,“ uviedol Essam Heggy, vedecký pracovník elektrotechniky a počítačového inžinierstva na USC Viterbi School of Engineering.

„Iba naša slnečná sústava má viac ako 200 mesiacov – porozumenie kľúčovej úlohy, ktorú tieto mesiace hrajú pri formovaní a vývoji planét, ktoré obiehajú, nám môže poskytnúť hlbší pohľad na to, ako a kde by sa mohli sformovať vhodné podmienky pre život mimo Zeme a ako by to mohlo vyzerať,“ dodal Heggy.

Tím vedcov plánuje pokračovať v ďalších radarových pozorovaniach viacerých „poschodí“ kráterov Mesiaca pomocou prístroja Mini-RF, aby overil počiatočné zistenia publikovanej štúdie.