Astronómovia namierili svoje špičkové teleskopy na galaktické jadro Mliečnej cesty, ktoré je len veľmi ťažko pozorovateľné vo viditeľnom svetelnom spektre. Vyhotovená snímka vyobrazuje chaos, ktorý v tomto priestore vládne.

Vedcom pomohol odhaliť nové informácie nielen o našej vlastnej galaxii, ale aj o procesoch, ktoré sa odohrávajú v iných, informuje NASA.

Jadro je pretkané magnetickými niťami

Chaotické správanie prúdov extrémne horúcich plynov a magnetických polí prerýva priestor, v ktorom sa nachádza naše galaktické jadro. V jeho strede spočíva supermasívna čierna diera Sagittarius A*, ktorej hmotnosť dosahuje až 4 000 000-násobok hmotnosti nášho Slnka.

Na vyhotovení snímky sa podieľalo orbitálne observatórium Chandra, vďaka ktorému vedci len nedávno objavili röntgenové žiarenie emitované ľadovým Uránom. Značne pomohol aj rádioteleskop MeerKAT v južnej Afrike, ktorý pozostáva až zo 64 antén.

Röntgenové energie sú na snímke vyobrazené v oranžovej, zelenej, modrej a fialovej farbe a rádiové signály z teleskopu MeerKAT v sivej a bledofialovej farbe. Obzvlášť zaujímavou je pre vedcov „niť“, v ktorej sú röntgenové a rádiové signály prepletené. Má dĺžku 20 svetelných rokov, jej šírka však dosahuje len stotinu tejto hodnoty.

Niť odhaľuje nový fenomén, vyslúžila si samostatnú štúdiu

Daniel Wang z univerzity Massachusetts Amherst vo svojej štúdii detailnejšie opisuje tento fenomén. „Toto vlákno odhaľuje nový fenomén, ide o dôkaz o opätovnom spájaní magnetických polí“, vyjadruje sa Wang. Ide podľa neho len o špičku ľadovca tohto procesu a väčšina z neho je pred nami skrytá.

Panoráma nášho galaktického centra odhaľuje aj ďalšie kozmické štruktúry. Ako opisuje aj Wangova štúdia, galaktické jadro je domovom obrovských mračien horúcich plynov, ktoré dosahujú vzdialenosti až 700 svetelných rokov nad a pod rovinu galaxie.

Ohrievanie týchto plynov je pravdepodobne spôsobené výbuchmi hviezd a mnohými opätovnými spojeniami magnetických polí, ktoré sa v centre galaxie odohrávajú. Tie sú podľa odborníkov zodpovedné za ohrievanie medzihviezdneho média – plynov, ktoré vypĺňajú medzihviezdny priestor.

O medzihviezdnom priestore získali nové informácie aj sondy Voyager

Sonda Voyager 1, vo vzdialenosti viac než 20 miliárd kilometrov, zmeral hustotu okolitého vesmíru a ukázalo sa, že jeho hustota rastie so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od Slnka. Nie je zatiaľ úplne jasné, čo mohlo tento nárast hustoty spôsobiť.

Rádioteleskop MeerKAT, ktorý použili astronómovia na pozorovanie nášho galaktického jadra, nedávno odhalil záhadné intergalaktické sily. Tie ohýbajú prúdy hmoty z čiernych dier a môžu nám pomôcť vysvetliť komplexné magnetické polia v medzigalaktickom priestore.

Vedci sa chystajú na oveľa väčšiu a obsažnejšiu štúdiu, ktorá pomôže odhaliť oveľa viac detailov o tom, ako funguje komplexný priestor galaktického centra, píše Science Alert. Sagittarius A* je domovom hneď niekoľkých zdrojov energií a signálov, vďaka ktorým môžeme pochopiť funkciu aj iných galaktických centier.