Vedci odhalili chybu, ktorá môže Slovensko stáť miliardy. Energetický problém zimy sa presunie na leto
Keď vlády, energetické firmy či medzinárodné organizácie plánujú budúcnosť, spoliehajú sa na rozsiahle klimatické a ekonomické modely. Práve tie určujú, koľko elektriny budeme potrebovať, kde bude nutné posilniť siete alebo aké investície si vyžiada energetická transformácia.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneNová štúdia však naznačuje, že v jednom dôležitom bode môžu byť tieto výpočty prekvapivo nepresné. Výskumníci z Pekinskej univerzity upozorňujú, že mnohé používané modely pri odhadoch energetickej spotreby budov stále vychádzajú z historických teplôt.
Inými slovami, počítajú s podnebím minulosti, hoci planéta sa postupne otepľuje. Výsledky publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications ukazujú, že takýto prístup môže výrazne skresľovať pohľad na budúce potreby chladenia aj vykurovania.
Budovy dnes spotrebujú približne tretinu všetkej energie na svete. Aj relatívne malá chyba v predpovediach preto môže mať obrovské dôsledky. Vedci do jedného z globálnych energetických modelov doplnili aktuálne klimatické projekcie namiesto historických priemerov. Rozdiely boli výrazné.
V scenári miernejšieho otepľovania sa ukázalo, že doterajšie modely podceňujú spotrebu energie na chladenie približne o 23 %. Ak by svet pokračoval vo vysokých emisiách skleníkových plynov, rozdiel by sa do roku 2100 zvýšil až na 79 %. Inými slovami, klimatizácií môže byť v budúcnosti oveľa viac a ich spotreba elektriny môže narásť výraznejšie, než sa dnes predpokladá.
Pri vykurovaní je situácia opačná. Staršie modely predpokladajú rovnaké zimy ako pred desaťročiami, a preto počítajú aj s vyššou potrebou kúrenia. Realita však môže byť odlišná. Miernejšie zimy znamenajú nižšiu spotrebu palív aj energie na vykurovanie domácností. Podľa štúdie preto staršie modely nadhodnocujú potrebu vykurovania až o 14 % pri miernom oteplení a dokonca o 40 % v scenároch s výrazným rastom teplôt.
Práve kombinácia oboch faktorov je kľúčová. Predchádzajúce výskumy sa často sústredili iba na klimatizácie. Nová práca sledovala súčasne chladenie aj vykurovanie, čím odhalila komplexnejší obraz budúcej energetickej reality.
Slovenský paradox
Z globálneho pohľadu sa svet postupne rozdeľuje na regióny, ktoré z miernejších zím profitujú, a na regióny, ktoré budú čeliť rastúcej potrebe chladenia. Slovensko sa nachádza niekde medzi nimi.
Naša energetická aj bytová infraštruktúra totiž vznikala v čase, keď bolo najväčšou výzvou vykurovanie. Celé desaťročia platilo jednoduché pravidlo. V zime elektrizačná sústava čelila vysokému zaťaženiu, zatiaľ čo leto bolo relatívne pokojné obdobie vhodné na údržbu elektrární a energetických zariadení.
S pribúdajúcimi tropickými dňami sa však tento model začína rozpadávať. Energetici už dnes zaznamenávajú nové špičky spotreby elektriny počas horúcich letných dní, najmä medzi 13. a 17. hodinou. Práve vtedy naplno pracujú klimatizácie v kanceláriách, obchodných centrách aj domácnostiach.
Problémom je, že veľká časť slovenského bytového fondu na takýto vývoj nebola navrhnutá. Panelové sídliská budované medzi rokmi 1960 až 1990 disponujú vysokou tepelnou zotrvačnosťou. Ak sa budova počas niekoľkotýždňovej vlny horúčav prehreje, nahromadené teplo dokáže držať celé týždne. Obyvatelia potom často siahajú po individuálnych klimatizačných jednotkách, ktoré sa objavujú na fasádach domov.
Takéto riešenie však nemusí byť dlhodobo udržateľné. Staršie elektrické rozvody v mnohých bytových domoch nikdy nepočítali s tým, že počas horúceho popoludnia budú stovky domácností súčasne napájať energeticky náročné chladiace zariadenia.

Emisie môžu paradoxne klesnúť
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že viac klimatizácií automaticky znamená aj vyššie emisie oxidu uhličitého. Výsledky štúdie však priniesli zaujímavé zistenie. Pokles potreby vykurovania totiž v mnohých regiónoch preváži nad rastúcou spotrebou energie na chladenie. Celkové emisie budov by preto mohli byť do konca storočia nižšie, než predpokladajú dnešné modely.
Pre Slovensko má tento výsledok špecifický rozmer. Naše domácnosti sú stále vo veľkej miere závislé od zemného plynu a centralizovaného zásobovania teplom. Miernejšie zimy preto znamenajú menšiu spotrebu plynu v kotloch a teplárňach, čo prirodzene znižuje emisie.
Na druhej strane však rastúca potreba chladenia presúva energetickú záťaž na elektrickú sieť. Rozdiel spočíva v tom, odkiaľ elektrina pochádza.
V tomto smere je Slovensko vo výrazne lepšej pozícii než mnohé okolité krajiny. Vďaka jadrovým elektrárňam v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach pochádza väčšina slovenskej elektriny z nízkoemisných zdrojov. Kým v krajinách výrazne závislých od uhlia môže rast používania klimatizácií priamo zvyšovať emisie, na Slovensku môže byť tento efekt podstatne miernejší.
To však neznamená, že problém neexistuje. Otázkou zostáva schopnosť prenosovej sústavy zvládať rastúce letné špičky a pokračujúca elektrifikácia domácností, dopravy aj priemyslu.

Neviditeľný problém
Pri pohľade na emisie sa často hovorí iba o oxidu uhličitom. Výskumníci však upozorňujú na ďalší faktor, ktorý môže byť v budúcnosti čoraz významnejší. Moderné klimatizácie a tepelné čerpadlá využívajú fluorované skleníkové plyny, takzvané F-plyny. Ide o chladivá, ktoré síce umožňujú efektívne chladenie, no po úniku do atmosféry majú výrazne vyšší otepľovací účinok než oxid uhličitý.
Typickým príkladom je chladivo R-410A. Jeho potenciál globálneho otepľovania dosahuje približne hodnotu 2 088. Jeden kilogram uniknutého chladiva tak spôsobí podobný klimatický efekt ako viac než dve tony oxidu uhličitého.
Práve tu sa skrýva riziko, ktoré väčšina globálnych modelov doteraz podceňovala. Čím viac klimatizácií bude svet používať, tým vyššie bude aj riziko únikov chladív. Mnohí majitelia klimatizácií po montáži zariadenia neabsolvujú pravidelné kontroly tesnosti systému, pokiaľ zariadenie funguje bez problémov. Drobné úniky tak môžu prebiehať celé roky bez povšimnutia.
Situáciu komplikuje aj rastúci dopyt po lacných riešeniach. Európska únia postupne sprísňuje pravidlá pre používanie F-plynov, čo zvyšuje cenu chladív. Na trhu sa preto objavujú zariadenia s nejasným pôvodom alebo montáže realizované bez dostatočnej odbornej kvalifikácie. Práve pri neodbornej manipulácii vzniká najvyššie riziko únikov.
Riešením nemusí byť viac klimatizácií
Vedci v závere štúdie upozorňujú, že rastúce teploty nemusíme riešiť iba inštaláciou ďalších klimatizácií. Dôležitú úlohu môže zohrávať samotná architektúra budov.
Ak budeme reagovať výlučne montovaním nových chladiacich jednotiek, mestá sa môžu dostať do začarovaného kruhu. Klimatizácia totiž nevyrába chlad. Teplo iba presúva z interiéru do okolitého prostredia. Výsledkom môže byť ďalšie prehrievanie ulíc a sídlisk počas letných nocí.
Práve preto odborníci čoraz viac hovoria o pasívnom chladení budov. Veľký význam majú vonkajšie žalúzie, ktoré dokážu odraziť značnú časť slnečnej energie ešte predtým, než prenikne cez okno. Naopak, vnútorné tienenie často rieši problém až v momente, keď sa teplo už nachádza v interiéri.
Rastie aj význam stavebných materiálov schopných akumulovať teplo a postupne ho uvoľňovať počas chladnejších nočných hodín. Čoraz väčšiu pozornosť získavajú stropné a podlahové systémy chladenia napojené na tepelné čerpadlá, ktoré dokážu zabezpečiť tepelný komfort pri výrazne nižšej spotrebe energie než klasické klimatizačné jednotky.
Svoje miesto majú aj vegetačné strechy a fasády. Kým bežná strešná krytina sa počas horúčav môže rozpáliť na desiatky stupňov nad teplotu okolitého vzduchu, zelené strechy vďaka odparovaniu vody zostávajú výrazne chladnejšie a znižujú prehrievanie celej budovy.
Nová štúdia tak neprináša len upozornenie na chybu v klimatických modeloch. Ukazuje aj to, že budovy budúcnosti nebudeme navrhovať len podľa toho, ako ich vykúriť počas zimy. Čoraz väčšou otázkou bude, ako ich udržať obývateľné počas letných horúčav, ktoré sa stávajú novým štandardom.
Čítajte viac z kategórie: Ekológia
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Odporcom došli slová: 30-ročnej fotovoltike odmerali výkon, výsledok je zarážajúci

Na Slovensku vznikne obrovský nový zdroj energie. Elektrinu vyrobí z 280 000 ton odpadu ročne

Vedci odhalili štyri hranice, ktoré udržiavajú Zem v bezpečí. Tri sme už prekročili, varujú

Európsky rebríček čistoty ovzdušia skončil veľkým fiaskom. Takto dopadlo Slovensko

Zálohovanie fliaš by mohlo skončiť. Vedci našli oveľa lepšie využitie plastov, ktoré pomôže ekonomike
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

TEST Slováci často túžia po autách, ktoré vôbec nevyužijú. 6 otázok ti ukáže, aké skutočne potrebuješ

Tieto tri autá strácajú na hodnote najmenej: Elektromobil prekvapil a v bazároch drží krok s obľúbenou Škodovkou
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Vypredali ho skôr, než začala výroba. Prvý elektromobil slávnej značky je prekvapivý hit
- Vedci objavili materiál, ktorý opraví ľudské kosti extrémne rýchlo. Jeho pôvod fascinuje
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Slováci na Netflixe objavili nový klenot. Neznámy seriál má na ČSFD až 83 %
-
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

TEST Slováci často túžia po autách, ktoré vôbec nevyužijú. 6 otázok ti ukáže, aké skutočne potrebuješ

