Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Vedcom sa podarilo pomocou observatória ALMA objaviť neviditeľnú galaxiu, ktorá vznikla len približne 2 miliardy po vzniku vesmíru. Ako vysvetľuje LiveScience, pomohla im v tom aj Einsteinova teória relativity, keďže táto galaxia nie je pozorovateľná v žiadnom z viditeľných spektier. Vedcom sa napriek tomu neskryla.

Hviezdotvorná galaxia

Novoobjavená galaxia, ktorú vedci bližšie popisujú v štúdii zverejnenej v The Astrophysical Journal, bola označená ako hviezdotvorná. Hviezdy v nej totiž ešte len vznikajú a tvoria ju prevažne gigantické mračná plynu, čo je jedným z dôvodom, prečo bolo tak komplikované tento objekt pozorovať. Keďže sa v nej nenachádzajú hviezdy, nie je možné ju pozorovať vo viditeľných spektrách.

Táto galaxia existovala v období pred približne 11 miliardami rokov, kedy mal vesmír len šestinu svojej dnešnej veľkosti a jej objavenie a pozorovanie umožnila Einsteinova teória relativity. S ňou sa spája takzvaná gravitačná šošovka, teda zakrivenie priestoru objektom, obzvlášť tak masívnym, ako je galaxia. Slabučké svetlo z tejto galaxie bolo zväčšené práve takýmto spôsobom, avšak nie dostatočne pre klasické pozorovanie.

ALMA/ESO/NAOJ/NRAO

Vedci preto použili citlivé observatórium ALMA, ktoré sa nachádza v Čile a skladá sa zo 66 rádioteleskopov. Vďaka nemu sa podarilo galaxiu analyzovať a prísť na to, že v nej vznikajú hviezdy až 1 000-krát rýchlejšie, než v Mliečnej ceste. Pre vedcov sa jedná o nesmierne vzácny zdroj informácií o tom, ako galaxie vznikajú a ako vyzerala minulosť vesmíru.

Nájdu aj čierne diery

Podobným spôsobom je možné objaviť aj čierne diery, ktoré nepohlcujú žiadnu hmotu a sú tak prakticky neviditeľné. V takomto prípade je ale využívaná gravitačná šošovka, ktorú tvorí samotný objekt namiesto toho, aby bol pozorovaný objekt sledovaný cez gravitačnú šošovku iného masívneho objektu.

Špecifické zloženie

Vzdialené galaxie tohto typu sú, ako vysvetľuje Phys.org, pomerne kompaktné a okrem intenzívneho rodenia nových hviezd typické aj tým, že sú do značnej miery zahalené prachom a bohaté na molekulárne plyny, z ktorých následne vznikajú hviezdy a hviezdny systémy. Ich súčasťou sú aj nové planéty a iné planetárne objekty.

ESO/M. Kornmesser

Pri pozorovaní boli použité špeciálne algoritmy, ktoré tímu vedcov pomohli zrekonštruovať tvar pôvodného objektu, keďže bol zakrivený cez gravitačnú šošovku. Nejedná sa pritom o prvý objekt pozorovaný takýmto spôsobom, astronómovia sa vo využívaní gravitačných šošoviek neustále zlepšujú a učia sa, ako z nich dostať čo najviac.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú