Vedci na Marse objavili nezvyčajnú polárnu žiaru, ktorá vzniká aj počas dňa a chová sa inak, než na ostatných planétach. Ako navyše informuje portál ScienceAlert, za objavom stojí aj sonda Spojených arabských emirátov, ktorá sa k planéte dostala len nedávno a potvrdzuje tak dôležité pravidlo vesmírneho výskumu.

Vzácnosť Marsu

Vysoko v atmosfére Marsu dochádza k jedinečnej polárnej žiare v ultrafialovom spektre, ktorá je tvorená protónmi a vedci zistili, že nie sú vôbec rovnomerne rozložené a beztvaré. Miesto toho sa jedná o vysoko dynamické a neustále sa meniace procesy, ktoré obsahujú aj jasne definované štruktúry.

Protónová žiara je na Marse tá najbežnejšia a vzniká podobným spôsobom, ako na Zemi. Keďže ale Mars nemá vlastnú magnetosféru, je výsledný jav zásadne odlišný od podobných fenoménov na iných planétach Slnečnej sústavy. Podľa vedcov sú štruktúry tejto žiary v podstate mapou toho, kde na planétu dopadáva slnečný vietor.

K vzniku tohto javu dochádza, keď kladne nabité solárneho vetra narazia na riedky vodíkový obal Marsu.

V tom momente dôjde k ich ionizácii, prevezmú elektrón z vodíka a stanú sa neutrálnymi. Práve táto zmena náboj pritom časticiam umožňuje, aby prekonali šokovú hranicu medzi Marsom a Slnkom a produkovali vo vrchnej vrstve marťanskej atmosféry ultrafialové svetlo, píše SPACE.

Nie je rovnomerná

Vedci si pôvodne mysleli, že tento proces spôsobuje rovnomerne rozptýlenú žiaru na slnečnej strane Marsu, avšak opak je pravdou. Dáta sondy Hope totiž miesto rovnomernosti odhalili zhlukovanie tejto žiari, čo naznačovalo prítomnosť vtedy neznámeho procesu, ktorý stál v ceste rovnomernému rozloženiu častíc v atmosfére Marsu.

V objasnení tohto procesu zase pomohla sonda MAVEN, za ktorou stojí NASA a ktorá pozorovala MARS naraz so sondou Hope a jej dáta odhalili, že je spomínaná protónová žiara úzko spojená s turbulenciou plazmy, teda je výsledkom vzájomných procesov medzi Marsom a solárnym vetrom.

Podľa odborníkov mohol tento proces zohrať dodatočnú úlohu aj v prudkom úbytku vody a atmosféry, ktoré na Marse kedysi boli a dnes chýbajú. Nie je zatiaľ jasné, ako táto protónová žiara vplýva na samotný povrch a výsledky tak zároveň otvárajú dvere ďalšiemu výskumu.