Dnes sa považuje za vedecký fakt, že pred miliardami rokov bola červená planéta oveľa pohostinnejšia, ako ju poznáme dnes. Mnohé geologické prvky tiež naznačujú, že v minulosti sa na povrchu Marsu nachádzalo relatívne veľké množstvo vody.

Nová mapa, na ktorej v uplynulom desaťročí pracovali odborníci z ESA, teraz odhaľuje, že v skutočnosti sme množstvo vody, aké sa na Marse nachádzalo, ešte podcenili. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Nová mapa mení pohľad na červenú planét

Ako ďalej píše portál Phys, mapa ukazuje polohy ložísk tzv. „aqueous minerals“, teda minerálov, ktoré vznikli precipitáciou (zrážaním) tekutej vody, alebo boli v minulosti chemicky zmenené pôsobením vody a premenili sa na íly a soli.

Íly sú jedny z najčastejších sedimentov na zemskom povrchu. Ílovité minerály vznikajú hlavne pri zvetrávaní a tvorbe pôd vo vodnom prostredí. Tvoria sa teda interakciou vody a hornín, pričom podmienky, v akých vznikli, určujú výsledný druh. Napríklad smektit a vermikulit vznikajú pri interakcii horniny s malým množstvom vody, vďaka čomu si dokážu zachovať takmer rovnaké chemické zloženie, ako mali pôvodné vulkanické horniny (železo a horčík).

Naopak, ak sa hornina dostane do styku s väčším množstvom vody, vzniknú íly bohaté na hliník, ako je  kaolín, ktoré sa svojim chemickým zložením od svojej pôvodnej horniny výraznejšie líšia (čím viac vody, tým väčšia rozličnosť).

Zverejnená mapa zásadným spôsobom mení, ako sme doposiaľ uvažovali o minulosti červenej planéty. Odhaľuje stovky tisíc vodou zmenených, respektíve zasiahnutých miest a to aj v tých najstarších častiach Marsu. Pre porovnanie, pred začatím tohto prieskumu sme na Marse registrovali približne 1 000 ložísk s „aqueous minerals“.

História bola oveľa komplikovanejšia, než sme si mysleli

Nová mapa tiež ukazuje, že históriu Marsu sme doposiaľ príliš zjednodušovali, pretože na červenej planéte sa nachádza omnoho viac druhov ílových minerálov, ako sme si doposiaľ mysleli. Mapa odhaľuje tiež miesta, na ktorých došlo k premiešavaniu solí a ílov (v podstate sú niektoré soli staršie ako íly), čo taktiež vyvracia predchádzajúce teórie o tom, ako najskôr na Marse vzniklo niekoľko druhov ílových minerálov a po vyschnutí vody začali po celej planéte vznikať soli.

Inými slovami, podľa autorov novej štúdie publikovanej v žurnále Icarus (prvý článok, druhy článok) nebol prechod z vodnatej planéty na vyschnutú a chladnú planétu tak priamočiara záležitosť, ako sme sa domnievali. Výskum tiež ukázal veľkú rozmanitosť geologických procesov, takže vieme, že historický vývoj minerálov na Marse bol natoľko komplikovaný, že ho nedokážeme objasniť „žiadnym jednoduchým procesom“.

„Ak vylúčite biologické procesy odohrávajúce sa na Zemi, potom Mars vykazuje rovnakú mineralogickú diverzitu v geologickom prostredí, akú nájdeme aj na našej planéte“, uvádza John Carter.

Mapa tak v podstate ukazuje, že kamkoľvek sa na Marse pohneme, určite nájdeme niečo veľmi zaujímavé. Ďalšie podrobnejšie študovanie týchto minerálov by mohlo odhaliť, koľko vody sa v skutočnosti na Marse nachádzalo. Zatiaľ ale s istotou vieme, že na červenej planéte sa v minulosti nenachádzalo veľa miest, ktoré by neboli ovplyvnené vodou.

Otázne tiež zostáva, či sa voda na Marse objavovala v krátkodobých intervaloch počas rôznych historických etáp, alebo pretrvala veľmi dlhú dobu.