Nádej v podobe špeciálnych nanočastíc

Vedci preto začali experimentovať s tenkými povlakmi – tzv. intervrstvami – medzi zberačom prúdu a elektrolytom. Testovali rôzne materiály a zistili, že najlepšie výsledky dosahuje kombinácia uhlíkových a strieborných nanočastíc.

Veľkosť strieborných nanočastíc sa ukázala ako kľúčový faktor. Ak boli častice väčšie (približne 200 nanometrov), vytvárali sa na zberači štruktúry podobné vretenám, čo viedlo k rýchlemu poškodeniu batérie. Naopak, keď sa použili menšie nanočastice (50 nanometrov), výsledná vrstva bola kompaktnejšia a batéria dosahovala vyšší výkon aj dlhšiu životnosť.

„Len málo tímov sa doposiaľ venovalo detailnej analýze toho, čo sa deje v týchto intervrstvách,“ uviedol Se Hwan Park, člen výskumného tímu. „Dokázali sme, že stabilita batérie priamo súvisí s tým, akú štruktúru vytvára kov pri ukladaní a odstraňovaní zo zberača prúdu.“

Na trh tak skoro zrejme neprídu

Profesorka Hatzellová priznáva, že výzvou zostáva prechod z výskumu do reálnej výroby. „Dostať sa z laboratória do reálneho sveta za pár rokov nebude jednoduché. Dúfame však, že výskum, ktorý teraz robíme v rámci projektu MUSIC, pomôže položiť základy pre vývoj a masovú výrobu týchto batérií v blízkej budúcnosti,“ uviedla.

Ak sa tímu z Princetonu podarí pretaviť tento objav do priemyselnej výroby, môžeme sa v najbližších rokoch tešiť na bezpečnejšie, efektívnejšie a lacnejšie batérie s vyššou energetickou hustotou. To by mohlo odštartovať revolúciu v elektromobilite, letectve a celej energetike.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita