Bádanie po živote vo vesmíre mimo našej planéty pokračuje ďalším významným úspechom. Vedci objavili „neďaleko“ nás exoplanétu, na ktorej by mohli panovať podmienky vhodné pre život. 

Objav sa podaril astronómom z Európskeho južného observatória (ESO), ktoré je umiestnené v čilskom La Silla. Novoobjavená exoplanéta dostala meno Ross 128 b a je od nášho solárneho systému vzdialená 11 svetelných rokov. Vedcov zaujala podobnými rozmermi a povrchovými teplotami v porovnaní so Zemou.

Ross 128 b pritom obieha svoju materskú hviezdu 20-krát bližšie než naša planéta. Ide však o červeného trpaslíka, ktorý je niekoľkonásobne menší a menej jasný než Slnko. Práve vďaka tomu na exoplanéte nepanujú pekelné horúčavy. Presné čísla zatiaľ nepoznajú ani vedci, no doterajšie výpočty naznačujú rovnovážnu povrchovú teplotu v rozmedzí -60 až 20°C. Tieto správy tak naznačujú, že teleso Ross 128 b by mohlo ležať v obývateľnej zóne, kde by sa mohla nachádzať voda v tekutom skupenstve.

Možno najväčšia nádej nájsť život

V súvislosti s novým objavom sa núka porovnanie s exoplanétou Proxima b. Ide o malú planétu v obežnej dráhe hviezdy Proxima Centauri, ktorú vedci našli minulý rok a mohla by tiež poskytovať vhodné podmienky pre život. Od Zeme je pritom vzdialená „len“ 4,2 svetelných rokov, čo je v porovnaní s Ross 128 b približne 2,5-krát menej. Niektoré vlastnosti by mohli hrať v prospech novoobjavenej exoplanéty.

Zobraziť celú galériu (2)

ESO

Obe planétky totiž obiehajú okolo červených trpaslíkov, no jedna z nich je na tom oveľa horšie. Materská hviezda totiž vystavuje Proximu b veľmi silnému žiareniu, ktoré je schopné zničiť jej atmosféru. Takéto žiarenie sa pritom objavuje pri väčšine červených trpaslíkov. Ross 128 b však obieha okolo hviezdy, ktorá je mimoriadne pokojná a nechŕli tak silné smrtiace lúče. Na exoplanétu tak má dopadať len 1,38-krát viac radiácie než na Zem.

Navyše ani fakt, že Proxima b je v súčastnosti oveľa bližšie k našej planéte, nebude „čoskoro“ platiť. Ross 128 b sa nám totiž so svojou materskou hviezdou približujú a jedného dňa tak budú najbližším solárnym systémom k nášmu Slnku. Podľa vedcov to potrvá „len“ 79 000 rokov, čo je však v kozmickom meradle akoby chvíľka.

Posvieti si na to megateleskop

Astronómovia však stále nevedia s určitosťou potvrdiť, aké podmienky na exoplanéte panujú. V blízkej budúcnosti sa však na tento objekt zameria obrovský teleskop ELT, ktorého skratka v preklade znamená: Extrémne veľký ďalekohľad. V priebehu 10 rokov by tak vedci mohli detailnejšie spoznať atmosféru planéty Ross 128 b. Podarí sa im objaviť druhú Zem?