Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Doteraz nevídaná forma kyslíka prekvapila vedcov, ktorí sa snažili predpovedať jej vlastnosti a zdá sa, že sa im to úplne nepodarilo. Ako totiž informuje portál ScienceAlert, nový izotop kyslíka skrýva až neuveriteľných 20 neutrónov, čo je viac než dvojnásobok v porovnaní s bežným kyslíkom – toto číslo však malo byť „magické“.

Chýba očakávaná stabilita

V rámci experimentov sa vedcom po prvý raz podarilo pozorovať kyslík-28, teda izotop kyslíka, ktorý skrýva až 20 neutrónov v jadre svojho atómu. Toto číslo experti považovali za takzvané „magické“ množstvo neutrónov, keďže malo byť stabilné. Miesto toho však videli pravý opak stability.

Tím vedcov vo výskumnom stredisku RIKEN najprv vystrelil lúč atómov izotopu vápnika-48 na berýliový terč, následkom čoho vyprodukovali ľahšie atómy flóru-29. Tie následne oddelili a nechali ich zraziť sa s kvapalným vodíkom, čím sa snažili vyraziť z atómu protón a vytvoriť tak spomínaný kyslík-28. To sa im podarilo, avšak výsledok prekvapil.

Midjourney

Známe bolo doteraz to, že sú čísla 20 a 8 „magické“ a teda stabilné, na základe čoho experti predpokladali pomocnú stabilitu aj pri ich kombinácii v podobe čísla 28. To sa ale nestalo a kyslík-28 sa v momente rozpadol na kyslík-24 a stratil 4 neutróny. Výsledok je o to zaujímavejší, že od takéhoto kyslíka očakávali fyzici ešte väčšiu stabilitu, než od ostatných jeho izotopov.

Pochopili jeho reguláciu

Vedcom sa len nedávno podarilo pochopiť aj mechanizmus, ktorý stál za reguláciou kyslíka na Zemi. Pri výskume vývoja našej planéty prišli vedci na to, že pochádza značná časť kyslíka z jej vnútra.

Musia prehodnotiť dáta

Na Zemi sa väčšina kyslíku nachádza vo forme „dvojitého magického“ izotopu kyslík-16. Ten je dvojnásobkom kyslíku-8 a je tak oveľa stabilnejší, čo sa malo stať aj v prípade novo-vyprodukovaného izotopu s dvadsiatimi neutrónmi. V štúdii, ktorej výsledky boli zverejnené v žurnále Nature, však autori tento jav vysvetľujú, i keď si ním nie sú úplne istí.

Je podľa nich možné, že sa nepodarilo dosiahnuť uzavretie neutrónového obalu, čo je nutné pre dosiahnutie potrebnej stability. Kyslík tak môže podliehať podobnému fenoménu, ktorý zabraňuje uzavretiu neutrónového obalu pri takomto počte napríklad aj neónu, horčíku či sodíku.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú