Kým USA sa chystá na svoj veľkolepý návrat na Mesiac, Európania ho za pomoci ESA navštívia po prvý raz. Rôzne firmy začali s vývojom potrebnej infraštruktúry a jeden startup dokonca pracuje na stroji na vyrábanie kyslíka z lunárneho regolitu, informuje SPACE.

Bez kyslíku to nejde, využijeme lokálne suroviny

Kyslík je kľúčovou súčasťou vesmírneho prieskumu s ľudskou posádkou a bez neho sa astronauti nezaobídu. Kým dodnes sme si kyslík a materiály potrebné na jeho výrobu nosili zo Zeme, čoskoro sa to môže všetko zmeniť. Revolúcia nastáva aj v oblasti vesmírnej stravy, podľa niektorých môžu astronauti na Mesiaci chovať a konzumovať ryby.

Stabilita lunárnej vody do hĺbky 1 m. Zdroj: Paige et al., Science, 330, 6003, pp. 479- (2010)

Európsky startup, pôvodom z Belgicka, pracuje na stroji, ktorý môže vyrábať kyslík z mesačnej zeminy už v roku 2025. Space Application Services túto technológiu postupne zdokonaľujú, pričom jej metóda pochádza ešte z 90. rokov. Spoločnosť je súčasťou pripravovanej misie ISRU (In-Situ Resource Utilisation), ktorá má pristáť na Mesiaci v roku 2025 a preveriť technológie na spracovanie lokálnych surovín.

Jedná sa o FFC Cambridge proces, pomocou ktorého je z oxidu titánu priamo získavaný titán vďaka elektrolýze. Na Mesiaci bude prístroj rozbíjať regolit, ktorý je až zo 45 % tvorený práve kyslíkom, píše ESA. Okrem toho z nich budú vyprodukované aj kovové zliatiny, ktoré je možné použiť na stavbu či rozširovanie základní priamo na Mesiaci.

Koncept výhľadu z obytného modulu Deep Space Habitat. Zdroj: ESA

Tým sa v budúcnosti ušetria veľké náklady na prepravu stavebných materiálov, ale aj zásob pre astronautov. Mesiac totiž nie je tak blízko ako ISS a dostať k nemu potrebné zásoby je oveľa zložitejšie. Materiály vyťažené z regolitu môžu nájsť využitie v 3D tlačení. Space Application Services chce technológiu pre výrobu kyslíka zjednodušiť a sprístupniť verejnosti, keďže v kozme prebieha intenzívna komercializácia.

Mesiac je len prvý krok, pôjdeme ďalej

Kyslík získaný na Mesiaci nemusia využiť len prítomní astronauti, ale tiež rakety ako palivo. Či už pôjde o stroje, ktoré poletia hlbšie do kozmu alebo sa navrátia naspäť na Zem. Každý ušetrený kilogram sa pri štarte zo Zeme počíta, keďže sa otvára viac priestoru napríklad na vedecké vybavenie či iný dôležitý náklad.

Vtáčia perspektíva možnej kolónie na povrchu Mesiaca. Zdroj: SOM

Veľmi podobné technológie je možné neskôr použiť aj na Marse či iných planétach, kde už výrobu kyslíka overuje rover Perseverance, ktorý na červenej planéte len nedávno vyprodukoval 5 g kyslíka. To je asi na 20 minút pre jedného astronauta, prístroj je ale možné zväčšiť a ďalej zefektívniť.