Polovica všetkého vápnika vo vesmíre pravdepodobne pochádza z unikátnych supernov, ktoré ho produkujú. Ide však o neuveriteľne zriadkavé udalosti, ktoré mali vedci dlhé roky problém pozorovať a analyzovať. Teraz sa im však podarilo preskúmať jednu z nich, čo prinieslo veľmi zaujímavé výsledky, o téme píše portál Science Alert.

Prvý podrobný výskum supernovy svojho druhu

Napriek tomu, že až polovica zo všetkého vápnika vo vesmíre podľa vedcov pochádza práve z explózií hviezd, sa im doteraz nepodarilo podrobne preskúmať takú, ktorá by ho vytvárala veľké množstvo.

Ako informuje CNN, nová štúdia medzinárodného tímu vedcov z 15 krajín po celom svete ukazuje výsledky prvého výskumu supernovy tohto druhu, ktorý vedci vykonávali prostredníctvom infračerveného a röntgenového zobrazovania.

Zobraziť celú galériu (2)
Ilustračné zobrazenie supernovy SN 2019ehk / Zdroj: Aaron M. Geller / Northwestern University

Výskum ukázal, že supernovy bohaté na vápnik začínajú ako kompaktné hviezdy na konci svojho vývoja, ktoré rýchlo strácajú hmotu, čím uvoľňujú vonkajšiu vrstvu plynu, s ktorou sa vybuchujúce materiály neskôr zrážajú.

Vzácnu supernovu SN 2019ehk v apríli minulého roka ako prvý spozoroval amatérsky astronóm Joel Shepherd v špirálovej galaxii Messier 100 vzdialenej 55 miliónov svetelných rokov od Zeme.

Krátko na to na ňu astronómovia namierili ďalekohľady po celom svete a spozorovali záplavu vysokoenergetických röntgenových lúčov prúdiacich z hviezdy a narážajúcich do vonkajšieho plynného obalu. To vytváralo extrémne vysokú teplotu a tlak, čo viedlo k jadrovej reakcii vytvárajúcej vápnik.

Z explózie hviezdy až do našich zubov

Drvivá väčšina hviezd vyprodukuje za svoj život iba malé množstvo vápnika. Pri supernovách bohatých na vápnik sa však v priebehu niekoľkých sekúnd vytvorí obrovské množstvo tohto chemického prvku, ktoré sa následne rozptýli do vesmíru.

Deje sa tak preto, lebo horúca hviezda sa snaží explóziu ochladiť a emisie vápnika sú účinným spôsobom, ako tak urobiť. Emitovaný vápnik hrá neskôr dôležitú úlohu pri formovaní planetárnych systémov a dostáva sa tak aj do našich tiel.

Nenechaj si ujsť
Nočnú oblohu dnes ovládnu úžasné perzeidy. Ako ich sledovať + dôležité detaily

Supernovy tohto druhu preto vedcov zaujímali odjakživa, avšak až donedávna nemali možnosť preskúmať jednu z nich podrobnejšie. Študovať správanie supernov bohatých na vápnik tak otvára nové oblasti výskumu a prinesie nám lepšiu predstavu o tom, ako vznikla látka, ktorý sa nachádza v našich kostiach a zuboch.

„Tieto udalosti sú tak zriedkavé, že sme doteraz nemali šancu pozorovať, ako vznikajú supernovy bohaté na vápnik. Keď sme pozorovali, ako sa táto hviezda správala v poslednom mesiaci vývoja, nahliadli sme na miesta, ktoré neboli nikdy predtým preskúmané.“, uviedol astrofyzik Wynn Jacobson-Galan z Northwestern University.

Ide tiež o vynikajúci príklad spolupráce medzinárodnej vedeckej komunity, ktorá pracuje s údajmi od astronómov po celom svete.

Len 10 hodín po tom, čo supernovu spozoroval amatér Joel Shepherd, na ňu totiž mierili jedny z najlepších ďalekohľadov, aké na Zemi máme.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda