Podľa novej štúdie, ktorej výsledky vedci zverejnili prostredníctvom portálu arXiv a zatiaľ čakajú na kontrolu ostatnými odborníkmi, sa môže v slnečnej sústave skrývať obrovská ľadová planéta, informuje Interesting Engineering. O teoretickej deviatej či desiatej planéte (ak počítame Pluto) vedci premýšľajú už desaťročia a prekvapivá je v tomto prípade aj šanca na jej existenciu.

Je nesmierne ďaleko

Obrovská ľadová planéta sa má, podľa novej štúdie, nachádzať kdesi v Oortovom mraku – obrovskom priestore obklopujúcom vnútornú slnečnú sústavu, v ktorom sa má nachádzať ohromné množstvo asteroidov a ľadových komét. Vedci sa výskumom dopracovali k šanci až 7 % na existenciu takejto planéty. To síce nepôsobí ako veľa, avšak vzhľadom na implikácie tohto objavu je to viac než dosť.

Problémom je overenie takéhoto tvrdenia. Vedcom sa možno podarí potvrdiť, že je táto šanca skutočne na úrovni 7 %, avšak aj v prípade, že sa nová planéta v Oortovom mraku nachádza, nedokážeme ju pozorovať. Tento región je pre naše technológie nesmierne ďaleko a keďže dostáva len minimum slnečného žiarenia, planéty a planétky v ňom nevidíme, dodáva PopularScience.

Midjourney

Na rozdiel od ostatných planét má byť jej obežná dráha prudko eliptická a podobná obežným dráham komét. Sean Raymond, vedúci autor štúdie, však upozorňuje, že táto planéta, ak existuje, v skutočnosti nie je „planétou X“, ktorú vedci hľadajú už desaťročia. Tento ľadový obor sa má totiž nachádzať až 10-násobne ďalej a Raymond dodáva, že môže byť takýchto planét hneď niekoľko.

Prieskum sotva začal

Nové poznatky síce nie sú rukolapným dôkazom o existencii čohokoľvek, avšak poslúžia ako silný indikátor, že ľudstvo s prieskumom vlastnej slnečnej sústavy sotva začalo. Sondy síce brázdia medzi planétami a podarilo sa im dostať až ďaleko za Pluto, avšak na drvivej väčšine planét a mesiacov sa nám zatiaľ pristáť nepodarilo.

NASA

Dokonca aj Mesiac či Mars, na ktorých ľudstvo pristálo už viackrát, skrývajú ohromné množstvo poznatkov, ku ktorým sa vedci musia postupne dopracovať. Skôr či neskôr príde na rad aj Oortov mrak, ktorého prieskum bude vyžadovať nielen bezprecedentné observatóriá a teleskopy, ale tiež sondy s oveľa efektívnejšími a rýchlejšími pohonmi.

Aj najvzdialenejšia sonda Voyager 1 bude potrebovať na vstup do Oortovho mraku ďalších približne 300 rokov. NASA ju však plánuje vypnúť už v roku 2025, keďže má za sebou dlhú púť a nemá dostatok energie na to, aby pokračovala vo výskume. Dokonca ani fúzny pohon, na ktorom vedci usilovne pracujú, zrejme neposkytne dostatočnú rýchlosť na to, aby boli sondy skúmajúce Oortov mrak praktické.

Čítajte viac z kategórie: Novinky