Na americkej testovacej základni sa odohral významný míľnik vo vývoji vojenskej autonómie. Bezpilotné lietadlo MQ-20 Avenger od spoločnosti General Atomics preukázalo schopnosti, ktoré ešte pred pár rokmi patrili do sveta sci-fi. V rámci cvičenia kombinujúceho reálne a simulované prvky dokázal tento autonómny systém samostatne analyzovať situáciu v bojovej zóne, manévrovať v koordinácii s ostatnými strojmi a autonómne zneškodniť nepriateľské ciele, upozorňuje Interesting Engineering.

Pomohol aj už známy Shield AI

Jadrom úspechu je modulárna architektúra, ktorú MQ-20 využíva. Vďaka nej môže lietadlo v reálnom čase prepnúť z jedného autonómneho softvéru na iný, bez nutnosti zásahu do letového profilu.

V teste to znamenalo prechod z vládneho autonómneho systému na Hivemind od firmy Shield AI, čo demonštruje vysokú mieru flexibility v integrácii rôznych softvérových balíkov. Táto schopnosť je kľúčová pre budúce operačné prostredie, kde sa rýchlosť nasadenia nových technológií stáva rozhodujúcim faktorom.

MQ-20 je prúdové bezpilotné lietadlo vybavené motorom Pratt & Whitney s ťahom viac než 22 kilonewtonov. Vzletová dráha pritom nepresahuje 1 500 metrov, čo umožňuje nasadenie aj z provizórnych plôch. Stroj dosahuje maximálnu rýchlosť okolo 740 kilometrov za hodinu a operačný dostup presahuje 15 kilometrov. Autonómne lety môžu trvať vyše 20 hodín, čo z neho robí ideálneho kandidáta na dlhodobý prieskum alebo palebnú podporu.

General Atomics

Možností je viacero

Počas demonštračného letu MQ-20 nielenže držal formáciu s viacerými lietadlami, ale v rámci virtuálneho boja autonómne identifikoval a zachytil dve nepriateľské jednotky, pričom vykonal simulované odpálenie rakiet. To všetko bez zásahu človeka, no zároveň v súčinnosti s veliteľským rozhraním, ktoré umožňuje ľudskej posádke vstúpiť do rozhodovania v kľúčových momentoch.

General Atomics týmto testom demonštroval, že technológia autonómnych strojov nie je len experimentálny koncept, ale reálna platforma pripravená na adaptáciu pre budúce generácie bojových systémov. Rozhrania navrhnuté podľa tzv. vládnych referenčných architektúr zároveň umožňujú americkému obrannému sektoru udržiavať otvorený ekosystém, v ktorom sa môžu rôzne softvérové riešenia rýchlo testovať, kombinovať a nasadzovať podľa aktuálnych potrieb.

Čítajte viac z kategórie: Novinky