V čase, kedy Európska únia pozvoľna pretláča koniec spaľovacích motorov a ohlasuje nástup elektromobilov s cieľom vytvoriť uhlíkovo neutrálnu Európu do roku 2050, môžeme sledovať markantný rast oxidu uhličitého, atmosférického plynu, ktorého nárast je považovaný za hlavnú príčinu klimatických zmien. Jeho hodnota najnovšie stúpla do takých výšin, aké tu neboli už milióny rokov. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Nový rekord ťa nemilo prekvapí

Hoci ešte pár mesiacov späť sa svetom šírili pozitívne správy o tom ako „koronavírus zachraňuje planétu“ a rapídnym spôsobom sa mení ovzdušie, dnes sú informácie celkom iné. Odborníci z NOAA totiž na svojom webe (Národný úrad pre oceán a atmosféru) publikovali správu, v ktorej upozorňujú na obrovský nárast oxidu uhličitého v ovzduší.

V mesiaci máj totiž priemerná hodnota oxidu uhličitého v atmosfére stúpla na neuveriteľných 419,13 ppm (parts per million – častíc na jeden milión). Toto číslo nielenže predstavuje najvyššiu úroveň CO2 v atmosfére od začiatku presných meraní pred 63 rokmi, ale presahuje aj priemernú úroveň atmosférického CO2 za posledných niekoľko miliónov rokov.

Pixabay

Súčasne nameraná úroveň atmosférického oxidu uhličitého je totiž porovnateľná s úrovňou dosahovanou počas epochy pliocénu spred približne 4,1 až 4,5 miliónmi rokov. V tej dobe však planéta bola úplne iným miestom ako ho poznáme. Antarktída bola pokrytá hustým lesom, hladiny mora boli o viac než 20 metrov vyššie a letné teploty boli o až 8 °C vyššie ako dnes, uvádza portál IFLScience.

NEPREHLIADNI
Znečistenie ovzdušia je už ako pred pandémiou, odhaľujú satelitné zábery. Čína je príkladom, čo čaká Európu

Ak sa pýtaš, ako vedci môžu vedieť, že pred vyše 4 miliónmi rokov bola hladina CO2 rovnaká ako dnes, tak vedz, že im to prezradili rôzne merania ako napr. meranie izotopovej kompozície uhlíka nachádzajúceho sa v hlbokomorských sedimentoch.

Hladinu CO2 musíme jednoznačne znížiť

Experti sa dokonca obávajú, že ak tieto hodnoty nezačneme radikálne znižovať, tak o pár sto rokov sa k podmienkam, aké panovali v pliocéne, môžeme znova dopracovať. Stačí len, aby oxid uhličitý mal dostatok času na zahriatie celej planéty.

Graf zobrazujúci vzostup oxidu uhličitého v atmosfére. NOAA Global Monitoring Laboratory

Správnosť meraní vedcov potvrdzujú aj iné nezávislé štúdie a merania. Napríklad Oceánografická inštitúcia Scripps stanovila priemer atmosférického CO2 za mesiac máj na 418,92 ppm, čo je iba minimálna odchýlka od meraní NOAA. Niektoré bližšie nešpecifikované dni dokonca denná hladina presiahla 420 ppm.

Pre porovnanie, minuloročné hodnoty v mesiaci máj dosahovali v priemere 417,1 ppm, čo naznačuje, že hladina atmosférického oxidu uhličitého má skutočne stúpajúcu tendenciu. Napriek rôznym debatám a dohodám o znižovaní emisií oxidu uhličitého, tiahnucimi sa už niekoľko desiatok rokov, sa hodnota CO2 neustále zvyšuje.

Podľa jedného z vedúcich pracovníkov NOAA, Pietra Tansa, je pritom riešenie priamo pred našimi očami. Stačí začať vo veľkom využívať slnečnú a veternú energiu, ktorá je podľa jeho slov už lacnejšia ako fosílne palivá.

„Do atmosféry ročne pridávame zhruba 40 miliárd ton CO2. Ak sa chceme vyhnúť katastrofickým zmenám klímy, zníženie emisií CO2 na nulu sa musí stať našou najvyššou prioritou,“ uvádza Tans.