Aj hviezdy vo vesmíre majú svoju minulosť. Zatiaľ čo niektoré si „spokojne“ spaľujú svoje zásoby paliva, tie ďalšie žijú poriadne búrlivým životom. Jednou z nich je aj Zeta Ophiuchi, ktorá sa závratnou rýchlosťou rúti naprieč Mliečnou dráhou. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Pozoruhodná hviezda

Ako ďalej upozorňuje NASA na svojom webe, Zeta Ophiuchi je horúca hviezda, ktorej hmotnosť presahuje 20-násobok hmotnosti Slnka. Hviezda sa nachádza vo vzdialenosti zhruba 440 svetelných rokov od Zeme a obýva súhvezdie Hadonos.

Na tom by možno nebolo nič zvláštne, ak by predchádzajúce pozorovania neukázali, že Zeta (podľa gréckeho písmena ζ) Ophiuchi sa pohybuje rýchlosťou viac ako 160 000 km za hodinu a rúti sa pritom skrz Mliečnou dráhou. Ide teda o túlavú hviezdu hlavnej postupnosti, čo znamená, že vo svojom jadre stále spaľuje vodík a produkuje hélium.

Konkrétne ide o horúcu hviezdu typu O, ktorá žiari intenzívnym modrým teplom a žije relatívne krátky, ale v tomto prípade aj poriadne divoký život. Aktuálne má Zeta Ophiuchi približne 3 až 4 milióny rokov, čo znamená, že je približne v polovici svojho, na hviezde pomery, krátkeho života.

Aktuálne si na túto vzácnu hviezdu posvietili vedci v novej štúdii prijatej na publikovanie v žurnále Astronomy & Astrophysics, ktorí dospeli k nečakaným záverom.

Niečo nám stále uniká

Predtým, ako sa dostaneme k samotným záverom je však potrebné si uvedomiť, že Zeta Ophiuchi je pomerne často pozorovaná a teda aj dobre známa hviezda. Napríklad, skoršie pozorovania ukázali, že Zeta Ophiuchi mala kedysi dávno v susedstve svoju sprievodnú hviezdu.

Keď sa z tejto blízkej hviezdy približne pred jedným miliónom rokov stala supernova, jej explózia „vykopla“ Zetu Ophiuchi na osamelú cestu Mliečnou dráhou.

Podľa všetkého bol jej spoločníkom pulzar, teda vysoko zmagnetizovaná neutrónová hviezda, ktorá vzniká kolapsom jadra veľkých hviezd. Jeden z najsilnejších pulzarov sa pritom podarilo objaviť iba nedávno.

Ďalšie pozorovania zasa ukázali, že Zeta Ophiuchi je obklopená veľkou rázovou vlnou (červená a zelená na obrázku). Konkrétne, zatiaľ čo sa hviezda rúti vesmírom veľkou rýchlosťou a necháva za sebou hviezdny vietor, pred sebou má tzv. „bow shock“, ktorý vzniká vďaka interakcii hviezdneho materiálu unikajúceho z hviezdy s okolitým plynom – ide o podobný efekt, ako vytvára loď na svojom čele, keď sa plaví po mori.

Dáta z observatória Chandra tiež naznačili, že hviezdu obklopujú röntgenové emisie (na obrázku modrá). Tie sú produkované plynom, ktorý sa v dôsledku rázovej vlny zahrial na desiatky miliónov stupňov.

V spomínanej novej štúdii teraz vedci vytvorili vôbec prvé podrobné modely tejto rázovej vlny, pričom testovali, či naše teórie a modely dokážu objasniť všetky údaje získané pozorovaniami. Experti pod vedením Samuela Greena však dospeli k nečakaným záverom. Vo všetkých prípadoch totiž simulácie ukazujú oproti pozorovaniam oveľa slabšiu emisiu röntgenového spektra.