Vedcom sa podarilo odhaliť ďalšiu túlavú planétu. Tentokrát však ide o malú planétu, hmotnostne podobnú Zemi alebo Marsu, pričom ide v poradí iba o piatu objavenú planétu, ktorá spadá do tejto hmotnostnej kategórie, o téme informoval portál Phys.

Vesmírni tuláci

Túlavé planéty sú astronomické objekty, ktoré neobiehajú okolo žiadnej hviezdy a jednoducho sa len „túlajú“ vesmírom. Keďže ide o extrasolárne planéty, predpokladá sa, že vo vesmíre ich existuje veľké množstvo, pričom niektoré teórie dokonca tvrdia, že sa v Mliečnej dráhe môže nachádzať niekoľko miliárd a dokonca aj biliónov takýchto planét.

Zatiaľ presne nevieme určiť, ako títo „tuláci“ vznikli, pravdepodobne však ich formovanie nebude oproti iným planétam ničím výnimočným. Existuje viacero hypotéz objasňujúcich, prečo túlavé planéty nemajú hviezdu.

Medzi tieto hypotézy patria napríklad dynamické interakcie medzi obrovskými planétami, ktoré vedú k orbitálnemu narušeniu menších planét, interakcie medzi jednotlivými hviezdami v binárnych alebo trinárnych systémoch či vývoj hostiteľskej hviezdy za hlavnou postupnosťou.

S týmito možnosťami súhlasia aj autori štúdie publikovanej na webe Arxiv, ktorí ich taktiež uviedli vo svojej práci. Okrem toho si myslia, že počas prvých dní po vzniku planetárnej sústavy môžu byť niektoré planéty s nízkou hmotnosťou vyhodené z gravitačného zovretia hviezdy.

Podľa teórie o formovaní planét ako je napríklad teória akrécie (core accretion theory),  by mali mať tieto „vyhodené“ planéty niečo medzi 0,3 až 1,0 hmotnosti Zeme, uvádzajú v štúdii.

Ako vôbec dokážeme detegovať túlavú planétu?

Objavenie týchto malých túlavých planét je však nesmierne náročná úloha. Dôvodov je viacero, najväčšiu úlohu zohráva slabá viditeľnosť vďaka absencii blízkej hviezdy, ktorá by ich osvecovala, ale tiež to, že sú veľmi chladné a je nemožné ich spozorovať na infračervených teleskopoch, dodal portál Futurism.

Napriek tomu však spomínaná skupina vedcov dokázala objaviť túlavú planétu s názvom OGLE-2016-BLG-1928, ktorá je svojou hmotnosťou veľmi podobná Zemi, respektíve Marsu.

Objavenie planéty si vyžiadalo použitie tzv. gravitačných mikrošošoviek, astronomického javu vytvorenému vďaka efektu gravitačnej šošovky. Princíp tejto metódy spočíva v tom, že veľmi vzdialený zdroj svetla (napríklad hviezda) prechádza okolo objektu s určitou hmotnosťou, ktorý pôsobí ako šošovka a ohýba svetlo prichádzajúce od zdroja.

Tento efekt vzniká dokonca aj pri túlavých planétach a to tým spôsobom, že sa túlavá planéta ocitne medzi nami a hviezdou a svetlo z hviezdy prejde zakriveným časopriestorom okolo planéty. Vo výsledku sa teda planéta správa ako prírodné zväčšovacie sklo, ktoré zosilňuje svetlo hviezdy za ňou.

Problém však je, že túlavé planéty s nízkou hmotnosťou ohýbajú len veľmi málo svetla a aj to na krátky čas. Podľa slov vedcov je OGLE-2016-BLG-1928 najextrémnejším prípadom mikrošošovky s veľmi krátkym časovým rozsahom. Uvedená planéta bola totiž objavená pri mikrošošovkovej udalosti, ktorá trvala iba 41,5 minút, čo je len veľmi krátka doba na zaznamenania podrobných údajov.

Udalosť bola tiež zistená iba s relatívne malým počtom dátových bodov (15). Malý počet dátových bodov pri detegovaní znamená, že existuje určitá pochybnosť, či skutočne ide o planétu. Časť tejto neistoty je spojená aj s existenciou hviezdy v pozadí.

Vedci totiž podobne ako pri iných prípadoch, kedy došlo k mikrošošovkovým udalostiam s podobným krátkym časovým horizontom, nedokážu vylúčiť prítomnosť vzdialenej hviezdy. Zatiaľ dokázali vylúčiť iba prítomnosť akejkoľvek hviezdy na vzdialenosť 1,196*10⁹ kilometra (8AU), veľa planét obieha okolo svojich hviezd v oveľa väčšej vzdialenosti.

Napriek panujúcej neistote je tento objav nesmierne dôležitý, pretože ide vôbec o najlepšieho kandidáta na túlavú planétu s hmotnosťou veľmi podobnou Zemi.