Americký prezident Donald Trump sa počas svojho pôsobenia opakovane zasadzuje o oživenie uhoľnej energetiky v USA. Podpisuje nariadenia, ktoré mali pomôcť udržať uhoľné elektrárne v prevádzke, pričom z poklesu tohto odvetvia obviňuje demokratov a predchádzajúcich prezidentov. Aj keď však jeho administratíva vynakladá značné úsilie na podporu uhoľného priemyslu, podľa Ars Technica realita ekonomických a environmentálnych faktorov ukazuje, že uhlie takmer nikto nechce.

Prekonali ju efektívnejšie metódy

Uhoľná energetika v USA prechádza dramatickými zmenami. Zatiaľ čo v roku 2000 tvorilo uhlie viac ako 50 % podielu na výrobe elektriny, dnes tento podiel klesol na približne 15 %. Tento pokles sa dá vysvetliť najmä ekonomickými faktormi – lacnejším a ekologicky čistejším prírodným plynom a obnoviteľnými zdrojmi energie, ktoré sa stali konkurencieschopnými na trhu. Výskumy dokonca ukazujú, že väčšinu existujúcich uhoľných elektrární v USA je drahšie prevádzkovať, než by bolo ich uzatvorenie a nahradenie solárnymi, veternými a batériovými technológiami.

Trumpov pokus o podporu uhoľnej energetiky zahŕňal podpísanie výkonných nariadení, ktoré sa snažili udržať elektrárne v prevádzke a zaručiť, že vláda nebude zatvárať tieto zariadenia. V niektorých prípadoch využil aj právomoci podľa Federálneho zákona o elektrickej energii, aby umožnil pokračovanie prevádzky uhoľných elektrární, ktoré považoval za nevyhnutné pre stabilitu energetických sietí.

Trumpova podpora uhoľnej energetiky sa stretla s tvrdou kritikou od environmentálnych organizácií. Ekologické skupiny, ako je Sierra Club, poukazujú na negatívne environmentálne dôsledky, ktoré spojené s výrobou energie z uhlia, ako sú emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a ďalšie zdravotné problémy. Zatiaľ čo Trump tvrdí, že uhlie je najspoľahlivejším a najbezpečnejším zdrojom energie, výskumy ukazujú, že jeho ekonomické výhody sú čoraz menej presvedčivé v porovnaní s modernými energetickými alternatívami.

Freepik

Je nesmierne škodlivé

Väčšina energetických analytikov a ekologických organizácií sa zhoduje, že budúcnosť energetiky je v obnoviteľných zdrojoch energie, ako sú slnko, vietor a vodné zdroje. Tento prechod už prebieha v mnohých štátoch USA, ktoré postupne znižujú svoju závislosť od uhlia a zvyšujú podiel obnoviteľných zdrojov. Nahrádzanie uhoľných elektrární ekologickejšími alternatívami má však aj svoje výzvy, ako je potreba investícií do infraštruktúry a zabezpečenie stabilného dodávateľského reťazca pre obnoviteľné zdroje.

Uhoľná energetická produkcia má vážne škodlivé dôsledky pre životné prostredie a zdravie ľudí. Horenie uhlia uvoľňuje do ovzdušia veľké množstvá oxidu uhličitého (CO₂), ktorý prispieva k globálnemu otepľovaniu, a ďalších nebezpečných znečisťujúcich látok, ako sú oxidy síry (SO₂), oxidy dusíka (NOx) a prachové častice, ktoré znečisťujú ovzdušie a spôsobujú kyslé dažde.

Okrem toho, uhoľné elektrárne sú významnými zdrojmi ťažkých kovov, ako je ortuť, ktorá sa môže akumulovať v potravinových reťazcoch a predstavuje riziko pre zdravie ľudí, najmä pre deti a tehotné ženy. Emisie týchto látok zvyšujú riziko respiračných ochorení, srdcových problémov a rakoviny, čím prispievajú k predčasným úmrtiam a k poškodeniu ekosystémov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia