Keď Disney v roku 2019 odkúpilo spoločnosť 20th Century Studios, pod ktorej krídla patria hororové značky Votrelec a Predátor, fanúšikovia sa okamžite začali obávať, akým smerom sa v rodinne ladenom konglomeráte budú uberať obidve série filmov.

Na pohode fanúšikom nepridal ani posledný film z obľúbenej franšízy Predátor: Evolúcia z roku 2018. Snahe o návrat akčnej klasike napokon príliš nepomohol ani režisér Shane Black (Iron Man 3), ktorý ešte v pôvodnom origináli ako vôbec prvý herec v histórii zomrel na filmovom plátne rukou Predátora.

Cennú skúsenosť byť súčasťou zrodu hororovej legendy a zároveň stáť po boku Arnolda Schwarzeneggera však neskôr nedokázal zužitkovať. Jeho verzia s mimoriadne prerasteným digitálnym Predátorom sa u fanúšikov pôvodných titulov nestretla s pochopením a film si koledoval o viaceré nominácie na Zlatú malinu.

Malú nádej na nový reštart Predátora priniesol v roku 2020 režisér Dan Trachtenberg (Ulica Cloverfield 10), ktorý po naštrbenej reputácii predošlých filmov skromne ohlásil, že natáča nový diel loveckej sezóny. O ambícii uviesť film do kín radšej nepadla ani reč a tak jeho premiéra bola od začiatku primárne určená len pre obývačky domácností.

Značnú divácku nedôveru k projektu, vzhľadom na históriu jednotlivých titulov občasne kríženými s votreleckou rasou, vyvolávalo aj neznáme herecké obsadenie či bizarné zasadenie príbehu, v ktorom obvyklé ťažké zbrane a militantnú akciu mali nahradiť luky a šípy.

O čom sa hovorilo v minulosti, to nám tvorcovia naplno ukázali až teraz

Nový Predátor s podtitulom Korisť by sa dal označiť ako dokonalý prequel k druhému dielu. Skalní fanúšikovia si ešte možno spomenú, ako Danny Glover našiel v mimozemskej lodi staršiu mušketu, čím tvorcovia naznačili, že naša planéta je pre predátorov pomerne častou zastávkou už od čias amerického kolonializmu. A práve tam sa presúva príbeh najnovšieho hororového titulu.

Vrátiť mimozemského zabijaka o niekoľko stoviek rokov späť do minulosti je síce odvážne, vzhľadom na predchádzajúce zasadenia filmov však menej, ako by sa mohlo zdať, keďže zvyšok filmov nikdy neuznávali výraznejšiu kontinuitu. Tá bola často ohýbaná viac ako vytrhnuté chrbtice Predátorových nepriateľov.

Známy lovec sa opäť stáva dobrovoľným výsadkárom na našej planéte, aby svojej mimozemskej rase už po niekoľkýkrát dosvedčil, že prebojovať sa na čelo potravinového reťazca na Zemi nie je žiaden problém.

K jeho vrcholu sa prebíja štandardne rýchlo, keď postupne vyzlečie z kože hada, vlka a medveďa, avšak jeho najvzácnejšou trofejou a hlavným chodom sa má stať národ domorodých Komančov, ku ktorým patrí aj mladá Naru (Amber Midthunder).

Odhodlaná bojovníčka chce uprostred limitujúcich rodových noriem dokázať svojmu bratovi Taabemu (Dakota Beavers), že má na to, aby lovila s najlepšími. Je len teda otázkou času, keď ich cesty dovedú k nemilosrdnému stretu.

Neuvidíš ho, dokým nebude sám chcieť

Porušením pravidla neviditeľného a neznámeho zla, ktoré nevidieť, dáva režisér hneď od úvodu filmu najavo, že jeho verzia pôjde svojou vlastnou cestou. Predátor sa divákovi neskrýva, teritoriálne sa potichu zamestnáva miestnou divočinou a prebojováva povinnou rozcvičkou s cieľom pomerať si sily s miestnymi šampiónmi.

Jeho dokonalou paralelou je Naru, ktorá prechádza indiánskym rituálom od príprav liečebných zábalov cez zbabranú lukostreľbu až k statusu lovkyne, keď sa zoči-voči stretáva so stvorením s vláknitými dredami a ostrými čeľusťami. Nie nadarmo jeho vzhľad hlavné postavy v poslednom titule Evolúcia prirovnali k herečke Whoopi Goldbergovej.

Predátor: Korisť sa síce vydáva svojou originálnou cestou, svojím skromným poňatím sa však zároveň vracia k základom celej série, aby ju bez potreby veľkolepých akčných scén plných digitálnych a neprehľadných „mash-up“ záberov kúsok po kúsku rozobrala a nanovo vystavala.

Metaforou celého reštartu je aj symbolický návrat k primitívnym koreňom ľudstva a verzii predátora, ktorý nie je technologicky tak vyspelý, ako v predchádzajúcich prípadoch. V jeho repertoári však, pochopiteľne, stále ostávajú nové hi-tech hračky a technológie, ktoré diváci doteraz ešte nevideli.

Hrdinovia, akých sci-fi horor žáner ešte nemal

Snímka sa môže pochváliť netradičným obsadením, keď vo filme vystupujú prevažne herci s indiánskymi koreňmi a podľa spoločnosti Hulu by sme sa mali dočkať aj dabingovej verzie s Komančským jazykom.

Mnohí z nás, sledujúc miestny kmeň rozprávať plynulo po anglicky, by túto možnosť určite privítali hneď. Mrzí to o to viac, keď francúzski kolonisti, ktorí slúžia ako mäso do mlynčeka a zároveň vyobrazenie historickej krivdy spôsobenej „bielymi mužmi“, rozprávajú vlastným jazykom.

Okrem toho však nový Predátor dobovou autenticitou po celý čas nešetrí. Jeho devízou oproti mnohým aktuálnym sci-fi Disney produktom preplnených CGI efektmi je neustále prítomná úchvatná scenéria panenskej a slnkom zaliatej krajiny, ktorá poetikou obrazu občas pripomína Terrencea Mallicka s Novým Svetom či Alejandra Gonzaleza Iňarritu s jeho Revenantom.

Odmysliac si netvora z vesmíru, nový Predátor by mal aj pomerne blízko k ich hlavným lajtmotívom. Známky sci-fi žánru sú v tomto momente stierané príbehom a prostredím takým spôsobom, že snímka si môže nájsť nových fanúšikov skôr medzi nadšencami dobrodružných filmov ako znalcami béčkových sci-fi filmov.

K jedinečnému mixu dvoch pomerne ťažko zlúčiteľných žánrov prispieva aj netradičná hudba, ktorá v napätých momentoch dokáže dokonale vygradovať do pompéznosti, či v emotívnych scénach navodiť dojemnú atmosféru. Nemajú síce kultovný charakter originálnych krátkych motívov od Alana Silvestriho, svojou komplexnosťou však pri sledovaní navodzujú atmosféru vysokorozpočtového filmu.

Pre fanúšikov je potešením aj návrat brutality, ktorá s počtom „dobytku na porážanie“ dala tvorcom príležitosť okoreniť potrebné napätie šťavnatými kúskami a kvalitnými gore efektami. Potrebnú ingredienciu s odseknutými končatinami či vytrhnutými vnútornosťami však servírujú s rozumom a nie sú len samoúčelnými scénami neukojených úchylných chúťok.

S minimalným rozpočtom veľké veci

V porovnaní so svojou cieľovou konkurenciou nový Predátor jasne vedie aj kvalitne nasnímanými a prehľadnými nočnými scénami, čo v súčasnosti rozhodne nie je silná stránka väčšiny podobných filmov, ktoré radi zaplnia obraz preštylizovaným digitálnym balastom. Slabšie CGI sa, pochopiteľne, aj vďaka skromnejšiemu rozpočtu nájdu aj v tomto prípade, v drvivej väčšine sa však vyhýbajú väčšine kľúčových dejových momentov.

Aj to je jedným zo znakov, že tvorcovia s obmedzeným rozpočtom, dopredu odsúdeným ležať v okovách streamovacieho priestoru, prekonali svoje limity v takmer 100-minútovej dĺžke, kde má každý záber svoje miesto a akcia je po celý čas príjemnou a osviežujúcou jazdou.

Výraznou mierou k tomu prispieva aj mladá herečka Amber Midthunder v roli Naru, ktorá nie je na prvý pohľad symbolom dnešného trendu narastajúcej emancipácie žien, ale skôr návratom ku charakteru Ripleyovského modelu – odvážnej ženy kombinujúcej chytrosť a odvahu hlavného hrdinu bez potreby svalov.

Pri sledovaní Midthunder, ako neustále skáče, šprintuje, zatína šípy rýchlosťou blesku a nakoniec prejde premenou z liečiteľky na lovca, je divák svedkom vierohodného prerodu utiahnutej Naru v plnohodnotnú akčnú hrdinku. Herečka navyše pôsobí sympatickým dojmom a darí sa jej vyzerať skvele, aj keď je celá od bahna či zaliata krvou svojich ľudí.

Výrazným nedostatkom filmu však môže byť absencia ďalších výraznejších charakterov a okrem intenzívneho vzťahu s jej bratom Taabem divákovi s určitosťou v pamäti neutkvie žiadna ďalšia postava.

Zatiaľ čo sme si vždy vo všetkých filmoch o Predátorovi zvykli na zohratú hereckú partiu, ktorá vytvorila dokonalý buddie tím plný rôznych nevšedných a pestrých charakterov, v tomto prípade sa film spolieha len na výrazne silnú individuálnu stránku Amber Mithunder.

Film je Predátorom novej generácie

V minulosti sme boli svedkami početných pokusov o prekrúcanie mytológie Predátora, nikdy to však nedopadlo dobre. V mayskej kultúre už boli uctievaní ako bohovia krížení s votrelcami a posledný raz sa stali nevydareným výsledkom pokusu s testosterónom.

Najnovší film sa témam rozšírenia univerza iným smerom vyhýba a urobil dobre. Vedľa motívov originálu našľapuje opatrne a s úctou cituje jeho najznámejšie slogany, ktoré sa vryli do pamäte všetkých priaznivcov.

Poteší hlavne „easter egg“ na konci filmu, ktorým sa prepojí s pôvodnými dvoma originálnymi titulmi takým spôsobom, akým sa to nepodarilo ani Ridleymu Scottovi s jeho poslednými pokusmi s Votrelcom.

Predátor: Korisť tak fanúšikom originálu ponúkne záblesky zašlej slávy vzniku jednej z najznámejších hororových značiek, no zároveň do série prináša aj nečakane príjemný vlastný smer. Mnohí fanúšikovia sa, samozrejme, nevyhnú porovnávaniu a budú ten alebo onen diel stavať pred druhý, výsledkom však bude vždy len vnútorné sklamanie a obzeranie sa za minulosťou.

Podobnou frustráciou trpia aj obdivovatelia Votrelca či Terminátora a stále niekde v kútiku duše márne dúfajú v nový reštart, ktorý v oboch prípadoch neprišiel ani po dlhých 30 rokoch. Výsledkom je tak niekoľko titulov bez nápadu a invencie, s cieľom zarobiť na márnych očakávaniach fanúšikov.

Nový Predátor funguje výborne ako samostatný film, ktorého primárnym cieľom nie je ani tak nalákanie fanúšikov originálu, ako skôr zanechanie pozitívneho ohlasu u nových divákov.

Zároveň je pre streamovacie služby dokonalým príkladom toho, ako sa v skromných podmienkach dá vyprodukovať film, ktorý prekonáva všetky svoje predurčené limity a prekážky. Celkový jeho prínos v letnej sezóne plnej predražených a sterilných blockbusterov, akým bol aj nedávno uvedený Gray Man, môže byť neskôr pre divákov a samotné Disney ešte o to vzácnejší.