V posledných rokoch sa čoraz častejšie dostáva do popredia otázka energetiky či ekológie, ktorá môže predstavovať zásadný problém budúcnosti. Vo viacerých odvetviach sa preto výrobcovia rozhodli pre rôzne ekologické produkty či zariadenia. Príkladom toho je najmä narastajúci trend elektromobilov či alternatívnych druhov dopravy.

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!

FacebookInstagramYouTube

Na druhej strane sa však okrem dopravných prostriedkov začína prejavovať záujem aj zo strán väčších miest, ktoré to presadzujú predovšetkým v administratívnych budovách. Skvelým vzorom sú prevažne severské krajiny, ktoré sú známe pravidelným budovaním energeticky úplne sebestačných budov.

Vybudovať energeticky udržateľnú budovu je finančne a projektovo náročnejšie, no výsledkom je napríklad obrovská úspora energií

Len prednedávnom pribudla ďalšia takáto unikátna budova, ktorú navrhli nórski architekti pre mesto Trondheim. Jedná sa o kancelársku budovu s rozlohou 18 000 ma na jej streche sa rozprestiera zhruba 3 000 mslnečných panelov. Vyrobená energia sa následne uchováva a rozdáva do okolitých budov, nakoľko budova vyprodukuje ročne dvakrát viac energie ako dokáže sama spotrebovať.

Zobraziť celú galériu (6)
Pixabay (úprava redakcie)

Je známe, že práve energetika a stavebníctvo tvoria globálne až 40 % emisií, čo znamená, že zmena k lepšiemu môže viesť aj skrz tieto dva sektory. Projekt vybudovania energeticky udržateľnej budovy je pomerne náročný a cesta k úspechu vedie cez viacero riešení. V takomto prípade sú ambície developerov v oblasti prístupu k životnému prostrediu oveľa zásadnejšie než napríklad vizuálny vzhľad.

V praxi je následne oproti konvenčnej kancelárskej budove výsledkom obrovská ročná úspora pitnej vody, či zníženie emisií CO2. Napômocť tomu môže napríklad prítomnosť zelených striech, využívanie dažďovej vody, inteligentné riadenie budov, ale v neposlednom rade aj správny výber zariadenia na vykurovanie a chladenie budovy.

Bratislava môže v tejto oblasti disponovať svetovým unikátom

Napriek tomu, že ekologickej energetike dominujú západné krajiny a Slovensko mierne zaostáva, situácia sa s postupom času začína zlepšovať aj na našom území. Skvelým príkladom je komplex EinPark Offices, ktorý predstavuje prvú budovu na Slovensku, ktorá spĺňa najvyššie certifikačné kritériá Leadership In Energy & Environmental Design (LEED Platinum). Projekt sa tak navyše vďaka tomu zaradí medzi top 1 % najudržateľnejších budov na svete.

„Budovy, ktoré spĺňajú takúto certifikáciu, dosahujú v priemere o 13% nižšie náklady na údržbu, spotrebovávajú o 50% menej energie a vody, vykazujú dlhodobo o 27%  vyššiu spokojnosť užívateľov a až o 30 % vyššiu produktivitu práce ľudí a výrazne menej práceneschopnosti“, uvádza predstaviteľ developerskej spoločnosti Corwin – Michal Hoško ktorá stavia spomínanú budovu v Bratislave.

Za úsporou vody, energie či znížením CO2 sa skrýva viacero zahrnutých komponentov

O splnenie spomínaných úspor energie a vody či zníženie finančných nákladov sa postará hneď niekoľko najmodernejších technológií, inovácií a zariadení. Sú nimi napríklad izolačné 3-sklá s integrovanou akustickou fóliou, pre vynikajúce hlukové tlmenie interiéru budovy, retenčné nádrže zadržujúce dažďovú vodu, podpora elektromobility či najšetrnejší spôsob výroby tepla a chladu pomocou tepelných čerpadiel a distribúcia chladu prostredníctvom takzvaných chladiacich trámov.

Práve spôsob produkcie tepla a chladu v súčasnosti robí mnohým obyvateľom či spoločnostiam veľký problém. Rozhodli sme sa preto osloviť odborníka priamo z praxe, ktorý nám priblížil systém fungovania  a výrobu samotných chladiacich trámov, objasnil rozdiel v porovnaní s klasickou klimatizáciou či uviedol základné výhody využívania tohto systému pre koncových používateľov.

Chladiace trámy sa v súčasnosti využívajú aj v zdravotníctve, gastro či námornom priemysle

Michal Rück je zástupcom medzinárodnej spoločnosti Halton, ktorá sa zaoberá výrobou a distribúciou chladiacich trámov. Budú súčasťou aj vyššie spomínaného projektu EinPark Offices, kde by okrem iného mali prispieť aj k veľkej úspore energií. Firma Halton výrobu indukčných jednotiek – takzvaných chladiacich trámov delí do niekoľkých divízií, nakoľko sa vyrábajú aj pre rôzne zdravotnícke zariadenia, gastro a námorný priemysel, ale i pre nákupné centrá, administratívne či iné budovy.

Napriek tomu, že nejde o úplne novú technológiu, jej rozkvet v našich končinách začal len pred pár rokmi. Prvý chladiaci trám bol vyrobený v Nórsku a technológiu prevetrávania, vykurovania či chladenia vo všeobecnosti začali ako prvé využívať najmä severské krajiny, ktoré sa v oblasti energetiky či ekológie zaradzujú medzi svetových lídrov.

Ako uvádza Michal Rück, výroba ich indukčných jednotiek prebieha vo Fínsku, kde je hlavné sídlo spoločnosti. Samotná výroba je sústredená v robotizovanom pracovisku, kde roboty z plechu vysekávajú jednotlivé diely, ktoré sú následne ohýbané a vzniká tak výsledný tvar produktu. O väčšinu produkcie sa tak starajú roboty, mesačná výrobná kapacita je približne 2000 kusov, čo sa však môže líšiť v závislosti od počtu objednávok.

Okrem ochladzovania či zohrievania vzduchu dochádza aj k monitorovaniu jeho kvality

Základom tohto systému je v podstate vzduchotechnická jednotka a samotný chladiaci trám. Centrálna vzduchotechnická jednotka predstavuje akúsi základňu, kde vzniká upravený vzduch, ktorý je buď zvlhčovaný alebo odvlhčovaný. Následne sa distribuuje potrubným systémom v šachtách, pričom chladiaci trám predstavuje až koncový prvok. Ten nasáva vzduch z miestnosti, ktorý sa podľa potreby ochladzuje alebo zohrieva a následne prúdi naspäť do miestnosti.

Potrebný počet indukčných jednotiek, ktoré sú v miestnostiach, je závislý na viacerých okolnostiach. Sú to napríklad veľkosť kancelárie, počet osôb, ktoré sa tam nachádzajú a v neposlednom rade je dôležité aj to, na aký účel má byť zariadenie použité. Čo sa týka samotnej životnosti, nepredstavuje podľa Rücka pri správnom používaní a údržbe žiadne riziká.

„Nedochádza k situáciám, kedy prestane zariadenie fungovať. Skôr je postupom času potrebné obmeniť technológiu za výkonnejšiu, alebo ju prispôsobiť na iné, respektíve nové požiadavky nájomníkov. Niekedy sa trámy dodávali výlučne na chladenie a prívod vzduchu, v súčasnosti je už čoraz viac požiadaviek aj na vykurovanie počas zimných mesiacov“, dodáva zástupca spoločnosti Halton.

V tomto prípade nedochádza k vytváraniu kondenzátu, ktorý môže obsahovať mikróby

Hlavnou výhodou oproti klasickej klíme je bezkondenzačný systém, vďaka ktorému nedochádza ku kondenzácii a nie je potrebné zaoberať sa odvodom kondenzátu. Práve ten predstavuje  isté zdravotné riziká, nakoľko môže byť zdrojom viacerých mikróbov.

Ďalšia výhoda spočíva v lepšej distribúcii vzduchu v miestnostiach. Štrbina, cez ktorú je vypúšťaný vzduch, má až zhruba 3 metre. Chladiaci trám neobsahuje žiaden ventilátor. To v praxi znamená, že nielen, že nedochádza k opotrebovaniu motora a častému zaneseniu, ale zariadenie je aj veľmi tiché, jeho hluk predstavuje maximálne 30 decibelov.

Vyššie náklady z dlhodobého hľadiska kompenzuje až 50%-ná energetická úspora

Práve chladiace trámy v súčasnosti predstavujú veľkú pomoc investorom v snahe získať energetické/environmentálne certifikáty ako napríklad LEED Platinum. Pokiaľ súčasťou indukčných jednotiek nie sú napríklad LED svetlá, nedochádza ku konzumácii elektrickej energie, keďže chladiace trámy neobsahujú ventilátory. Podľa Rücka je v niektorých prípadoch preukázaná úspora až do 50 % energie.

Súčasťou systému sú aj senzory, ktoré nefungujú na princípe spočítania ľudí v miestnosti, ale na princípe merania tepla a kvality ovzdušia. Systém následne vyhodnotí, či nie je potrebné zvýšiť chladenie, odvlhčiť alebo zvlhčiť vzduch. Na druhej strane je však systém využívaný aj v budovách, ktoré nedisponujú dobrým tienením či plášťom, čo môže znamenať zníženie efektivity konečného výsledku.

Slovensko je pozadu, no situácia sa pomaly zlepšuje

Projekt zavádzania takýchto indukčných jednotiek sa využíva prevažne v západných krajinách, no čoraz častejšie sa objavuje aj v administratívnych či zdravotníckych budovách na Slovensku a v Českej republike. Na Slovensku sa navyše chladiace trámy postupne stávajú rovnocenným zariadením ku klasickým klimatizáciám.

Záujemcov niekedy odradí vyššia prvotná investícia (zhruba o 15 – 20%), ktorá sa však v priebehu rokov odzrkadlí v nižšej energetickej náročnosti. Predpokladá sa, že celkové náklady sa vrátia približne do 6 rokov.

Vo všeobecnosti sa to však neodzrkadľuje len na menšej energetickej náročnosti či finančnej úspore z dlhodobého hľadiska, ale aj na užívateľsky príjemnejšom prostredí, ktoré si pochvaľujú aj samotní zamestnanci budov, kde je tento systém chladenia inštalovaný. V neposlednom rade sme kvôli viacerým okolnostiam čoraz častejšie svedkami toho, že o niekoľko rokov nebude problém budovu vykúriť, ale vychladiť.