Súdny spor medzi Elonom Muskom a neziskovou organizáciou OpenAI, ktorú dnes vedie Sam Altman, priniesol fascinujúci pohľad do zákulisia technologického sveta. Hoci sa očakával prelomový verdikt, federálna porota v kalifornskom Oaklande nakoniec žalobu zamietla z čisto procesných dôvodov pre zmeškanie zákonnej lehoty.

Aj bez finálneho rozsudku však trojtýždňový proces odhalil dôležité svedectvá a interné e-maily, ktoré jasne ukazujú, ako sa formovala mocenská štruktúra okolo umelej inteligencie. Ako informoval technologický portál Tech Xplore, spor detailne zmapoval prechod OpenAI od idealistickej charity k neľútostnému biznisu.

Hlavným zistením celého procesu je, že dvaja z najbohatších ľudí planéty sa v jednej veci úplne zhodli. Vývoj skutočne pokročilej umelej inteligencie si vyžaduje astronomické finančné zdroje, ktoré nie je možné získať z bežných darov.

Miliardy alebo koniec hry

„Aj keby sme vyzbierali niekoľko stoviek miliónov, nebude to stačiť,“ napísal Elon Musk v e-maile z roku 2018 adresovanom Altmanovi a ďalším spoluzakladateľom. Podľa Muska bolo súperenie s Googlom bez masívnych investícií vopred prehratým bojom.

„Tento projekt potrebuje okamžite miliardy dolárov ročne, inak na to zabudnite,“ dodal vtedy vizionár, ktorý neskôr správnu radu OpenAI opustil. Tieto slová dnes, v ére obrovských dátových centier a čipového boomu, znejú až prorocky presne.

OpenAI začínala v roku 2015 ako nezisková organizácia s cieľom vyvíjať AI bezpečnú pre celé ľudstvo. Dnes je z nej komerčný gigant s odhadovanou hodnotou 852 miliárd dolárov, ktorý sa pripravuje na historický vstup na burzu.

Prečo musel prísť Microsoft

Svedectvo technologického riaditeľa Microsoftu, Kevina Scotta, poodhalilo, prečo sa softvérový gigant rozhodol do projektu naliať miliardy. V čase pred spustením ChatGPT vládla v Microsofte voči možnostiam umelej inteligencie obrovská skepsa.

„Bolo to pred tými úžasnými vecami, ktoré vidíme dnes, a väčšina ľudí u nás pochybovala, či sa tieto sľuby vôbec niekedy naplnia,“ vysvetlil Scott porote. OpenAI však vtedy presne vedela, čo potrebuje – masívne výpočtové kapacity a obrovské množstvo dát.

Tento hlad po hardvéri viedol k partnerstvu, ktoré navždy zmenilo smerovanie celého odvetvia a odštartovalo globálne preteky v zbrojení. Microsoft pomohol vybudovať infraštruktúru, ktorú by si neziskovka sama nikdy nemohla dovoliť.

Zlomový bod: Keď AI porazila hernú elitu

Sam Altman pred súdom opísal moment, kedy si zakladatelia uvedomili, že ich technológia má skutočne revolučný potenciál. Bol to úspech z roku 2017, kedy ich systém porazil profesionálnych hráčov v komplexnej hre Dota 2.

Tento úspech naštartoval interné diskusie o tom, ako konkurovať vtedajšiemu lídrovi na trhu, spoločnosti Google. Ilya Sutskever, vtedajší hlavný vedecký pracovník OpenAI, priznal, že víťazstvo nad ľudskými hráčmi bolo spúšťačom debaty o zmene štruktúry na komerčnú firmu.

„Uvedomili sme si, že ak chceme v AI napredovať, potrebujeme obrovský počítač,“ svedčil Sutskever. Ľudský mozog prirovnal k superpočítaču so stovkami miliárd neurónov, ktorého replikácia si vyžaduje nepredstaviteľný výkon.

Názor redakcie: Zvíťazí etika nad peniazmi?

Zákulisné boje o OpenAI ukazujú, že vývoj špičkovej umelej inteligencie je dnes takmer výlučne hnaný túžbou po zisku. Pre európskych používateľov a regulátorov to predstavuje vážny varovný signál.

Prísna legislatíva, akou je európsky Akt o umelej inteligencii (EU AI Act), sa snaží držať korporácie na uzde a chrániť bezpečnosť občanov. Avšak v momente, keď sa v hre točia stovky miliárd dolárov, bude presadzovanie etických pravidiel pre európske orgány mimoriadne náročnou úlohou.

Súdny proces medzi Muskom a Altmanom síce skončil bez jasného víťaza, no odkryl pravdu, ktorú si musíme priznať. Vývoj technológií, ktoré môžu zmeniť beh ľudstva, už dávno neriadia ideály, ale tvrdé zákony trhového kapitalizmu.

Čítajte viac z kategórie: Umelá inteligencia / AI