Nová štúdia publikovaná v prestížnom žurnále Nature naznačuje, že ak by sme v roku 1987 nezakázali využívanie chlór-fluorovaných uhľovodíkov (CFC), svet by sa dnes nachádzal v katastrofálnom stave. Bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan dokonca označil v minulosti túto dohodu za „možno najúspešnejšiu medzinárodnú dohodu“, píše portál BBC.

Montrealský protokol

Ako uvádza portál TheGuardian, najnovšie modely klimatických zmien ukázali, že Montrealský protokol prijatý 16. septembra 1987 dal ľudstvu šancu bojovať s globálnym otepľovaním. Iba vďaka dodržiavaniu tohto protokolu dnes môžeme v Parížskej dohode, ktorá ustanovuje obmedzenia emisií skleníkových plynov po roku 2020, hovoriť o udržaní nárastu globálnej priemernej teploty pod 2 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou.

Ozónová diera nad Antraktídou - 2006 NASA/Wikimedia

Presnejšie sa prostredníctvom Parížskej dohody snažíme aby nárast teploty neprekročil hranicu 1,5 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou, čím  sa výrazne zníži dopad klimatických zmien.

Ako sme už uviedli, nebyť Montrealského protokolu, dnes by sme sa o takýchto relatívne „malých“ zmenách teploty vôbec nemuseli baviť.

Ukázalo sa totiž, že ak by sme v roku 1987 nezakázali používanie látok porušujúcich ozónovú vrstvu, ako napr. freóny, do konca storočia by teploty narástli až o závratných 2,5 °C a to už k akémukoľvek zvýšovaniu teploty, ktoré už nastalo.

To znamená, že ak súčasné modely hovoria, že atmosféra sa od čias pred priemyselnou revolúciou ohriala o 1,1 °C až 1,2 °C, bez Montrealského protokolu by došlo k nárastu teploty o najmenej 3,5 °C.

NEPREHLIADNI
Nastávajú vážne zmeny v morských prúdoch, klíma Zeme bude iná a nepomôže nám ani vysádzanie miliónov stromov

Planéta by prechádzala peklom

Tieto výsledky vzišli z teoretických modelov, ktoré počítali s nárastom požívania freónov o 3 % ročne od roku 1987. Ukázalo sa tiež, že pokračujúce ničenie ozónu poviedlo k masívnemu oslabeniu schopnosti našej planéty absorbovať oxid uhličitý z atmosféry. Zem teda v modeloch prechádzala peklom a tými najhoršími scenármi klimatických zmien.

Screenshot / YouTube / ESA

Dôkazom je aj zistenie, že v bez zákazu CFC by do roku 2100 bolo nad trópmi až o 60 % menej ozónu. Podľa autorov štúdie je tento scenár ešte oveľa horší, ako situácia z 80. rokov minulého storočia, kedy sa nad Antarktídou objavila ozónová diera, upozorňuje portál EurekAlert.

Ľahké to v modeloch nemala ani vegetácia. Takéto veľké vyčerpanie ozónovej vrstvy planétu a celú vegetáciu vystavilo oveľa väčšiemu množstvu ultrafialového žiarenia. Tento nárast postačoval na to aby došlo k obmedzeniu rastu rastlín, poškodeniu ich tkanív a narušeniu ich schopnosti vykonávať fotosyntézu.

Z uvedeného vyplýva, že bez Montrealského protokolu by v lesoch, inej vegetácii a pôde bolo uložených o 580 miliárd ton uhlíka menej. V atmosfére by sa nachádzalo až o 40 – 50 %, alebo teda o 165 až 215 častíc na milión viac oxidu uhličitého ako v súčasnosti.

Údajne toto obrovské množstvo CO2 samo osebe prispelo k otepleniu o 0,8 °C. Samotný skleníkový efekt z freónov, ktoré sú silnými skleníkovými plynmi by do konca tohto storočia spôsobil nárast o 1,7 °C. Celkový nárast teploty by teda predstavoval 2,5 °C.

Podľa dostupných informácií je kritickým aj rok 2050, kedy by v stredných zemepisných šírkach, kde spadá väčšina Európy, dopadalo viac UV žiarenia ako v súčasnosti dopadá v oblastí trópov.

Inými slovami, Montrealským protokolom sme zrejme predišli klimatickej katastrofe toho „najhrubšieho zrna“.