Svetová obchodná organizácia sa v piatok – po dvoch rokoch náročných rokovaní – dohodla na dočasnom zrušení patentov na vakcíny proti chorobe COVID-19. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá súčasne uviedla, že odborníci majú pochybnosti, či táto dohoda bude mať zásadný vplyv na nerovnosť v očkovaní na celom svete.

Bezprecedentná dohoda, ktorú schválilo všetkých 164 členov WTO po rokovaniach trvajúcich dlho do noci, poskytne rozvojovým krajinám právo vyrábať vakcíny proti covidu päť rokov „bez súhlasu držiteľa práv“.

Túto dohodu požadovali od začiatku pandémie mimovládne organizácie i krajiny ako Južná Afrika a India, a to vzhľadom na nerovnosť v očkovaní. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), hoci k dnešnému dňu dostalo základné očkovanie – dve dávky vakcíny – 60 percent svetovej populácie, situácia je naďalej veľmi nerovnomerná. Napríklad v Líbyi je zaočkovaných 17 percent populácie, v Nigérii osem percent a v Kamerune dokonca menej ako päť percent obyvateľov. Túto situáciu odsúdili aj viaceré medzinárodné organizácie. Podľa Tendayi Achiumeovej – osobitnej spravodajkyne OSN pre prípady rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej netolerancie – sa súčasný stav sa rovná systému očkovacieho apartheidu“.

Pfizer a Moderna vidia problém úplne inde

Farmaceutické skupiny pritom upozornili, že oveľa väčšou prekážkou pri očkovaní v rozvojových krajinách je logistika pri distribúcii vakcín. Podľa agentúry AFP je účelnosť dosiahnutej dohody otázna. Aj samotný farmaceutický priemysel je proti takejto dohode, pričom poukazuje na súčasnú vysokú produkciu vakcín.

Spoločnosť Aifinity, ktorá sa zaoberá analýzou vedeckých údajov, napr. informovala, že do polovice júna bolo na celom svete vyrobených takmer 14 miliárd dávok vakcín proti covidu. Niektorí výrobcovia, ako napríklad veľký sérologický inštitút v Indii, sa dokonca rozhodli zastaviť výrobu z dôvodu nedostatočného dopytu po vakcínach. AFP na margo dosiahnutej dohody uviedla, že ide o prvý prípad, keď WTO rozhodla o dočasnom zrušení patentov, hoci v roku 2001 zaviedla povinný mechanizmus udeľovania licencií na liečbu HIV.

Francois Pochart, patentový špecialista z právnickej firmy August Debouzy v Paríži, uviedol, že nová dohoda WTO je „krokom vpred“ v porovnaní s týmito povinnými licenciami. Dodal, že „skutočnou novinkou je, že táto výnimka umožňuje krajine, ktorá vyrába vakcínu, vyvážať aj na iné trhy, do iného oprávneného štátu,“ povedal.

Freepik

Christos Christu, prezident organizácie Lekári bez hraníc, však označil dohodu dosiahnutú vo WTO za „globálne zlyhanie“. „Napriek vznešeným politickým záväzkom a slovám solidarity nás odrádzalo, keď sme videli, že bohaté krajiny nedokázali vyriešiť do očí bijúce nerovnosti v prístupe ľudí v krajinách s nízkymi a strednými príjmami k lekárskym nástrojom zachraňujúcim život pri covide,“ upozornil.

James Love, riaditeľ mimovládnej organizácie Knowledge Ecology International venujúcej sa otázkam duševného vlastníctva v oblasti verejného zdravia, na margo dohody uviedol, že ide o „obmedzený a neuspokojivý výsledok“. Dodal, že bol tlak na dosiahnutie konsenzu, „aby to vyzeralo, že multilateralizmus funguje“.

Dohoda sklamala aj farmaceutickú lobistickú skupinu IFPMA, ktorá varovala, že „demontáž“ patentovej ochrany „priškrtí“ inovácie. „Jediným najväčším faktorom ovplyvňujúcim nedostatok vakcín nie je duševné vlastníctvo, ale obchod. Svetová obchodná organizácia sa tým veľmi nezaoberala,“ povedal generálny riaditeľ IFPMA Thomas Cueni.