V texte boli použité materiály TASR.

Napätie v okolí Taiwanského prielivu sa opäť vystupňovalo po tom, ako čínske ministerstvo obrany ostro reagovalo na plány Japonska rozmiestniť rakety stredného doletu na ostrove Jonaguni. Ide o strategicky významné územie na juhozápadnom okraji Japonska, vzdialené približne sto kilometrov od taiwanského pobrežia. Peking varoval, že Tokio zaplatí „bolestivú cenu“, ak sa v otázke Taiwanu odhodlá prekročiť hranice, ktoré Čína považuje za neporušiteľné.

Hovorca čínskeho ministerstva obrany Ťiang Pin na pravidelnom brífingu zdôraznil, že čínska armáda má podľa neho dostatok síl na porazenie každého „invázneho nepriateľa“. Dodal, že ak Japonsko prekročí stanovené línie čo i len o krok, spôsobí si tým vážne problémy. Vyjadrenia prichádzajú v období, keď vzťahy medzi oboma krajinami prechádzajú najvážnejšou krízou za posledné roky. Tá sa prehlbuje od momentu, keď japonská premiérka Sanae Takaičiová naznačila, že hypotetický čínsky útok na Taiwan by mohol viesť k vojenskej reakcii Tokia.

Tokio rozmiestňuje rakety, Peking hrozí odvetou

Japonský minister obrany Šindžiró Koizumi potvrdil, že prípravy na rozmiestnenie rakiet zem–vzduch na ostrove Jonaguni pokračujú podľa plánu. Tento ostrov leží približne stodvadsať kilometrov od Taiwanu a v bezpečnostnej stratégii Japonska zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu. Jeho poloha umožňuje Tokiu sledovať dianie v oblasti, ktorá patrí medzi geopoliticky najcitlivejšie regióny sveta.

Peking označil otázku Taiwanu za čisto vnútornú záležitosť a v reakcii pripomenul obdobie medzi rokmi 1895 a 1945, keď Taiwan patril pod japonskú koloniálnu správu. Podľa čínskej strany sa Japonsko dostatočne nevyrovnalo so svojou minulosťou a namiesto toho uvažuje o možnej vojenskej intervencii v regióne, ktorý Peking považuje za kľúčový pre svoju suverenitu. Vyjadrenia z Pekingu preto nesú nielen vojenský, ale aj historický odkaz, ktorý má v Ázii stále silný politický význam.

ChatGPT

Taiwan medzitým opakuje, že o jeho budúcnosti môžu rozhodovať výlučne obyvatelia ostrova. Nový taiwanský prezident Laj Čching-te predstavil plán investovať v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov približne štyridsať miliárd dolárov do posilnenia obrany. Tchaj-pej zdôrazňuje, že tieto kroky sú reakciou na rastúci vojenský tlak zo strany Číny, ktoré pravidelne vysiela lietadlá a drony do blízkosti ostrova.

Eskalácia medzi Pekingom a Tokiom ukazuje, že priestor okolo Taiwanu zostáva jednou z najvýbušnejších geopolitických zón súčasnosti. Každý nový krok v regióne, či už ide o pohyb vojenských síl alebo zmenu rétoriky, môže pritvrdiť napätie medzi dvoma veľmocami Ázie. Vývoj situácie na ostrove Jonaguni preto sledujú nielen regionálni aktéri, ale aj spojenci Japonska a štáty, pre ktoré je stabilita v Indo-Pacifiku kľúčová.