V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovenská ekonomika sa aj v minulom roku opierala o silný zahraničný obchod, ktorý potvrdil svoju úlohu ako jeden z kľúčových motorov hospodárskeho rastu. Podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu SR dosiahol export hodnotu 112,4 miliardy eur, zatiaľ čo import predstavoval 109,1 miliardy eur. To viedlo k pozitívnej obchodnej bilancii s prebytkom 3,3 miliardy eur.

Na prvý pohľad sa tieto čísla javia ako úspešný príbeh stability, no hlbší pohľad do štruktúry vývozu odhaľuje významné posuny. Tradične dominantný automobilový sektor, ktorý dlhé roky tvoril kostru slovenského exportu, začína strácať svoj lesk a dynamiku.

Autá a ich komponenty síce stále generujú významnú časť príjmov – vlani to bolo viac ako 21 miliárd eur –, avšak ich rast sa výrazne spomalil. Zatiaľ čo celkový export vzrástol o 5,1 percenta, automobilový priemysel pridal len 2,7 percenta. Tento kontrast podčiarkuje analytik 365.bank Tomáš Boháček, ktorý upozorňuje na koniec éry, keď automobilky diktovali tempo.

„Zlaté časy automobilizmu sú už minulosťou,“ konštatuje Boháček. Naopak, elektrotechnický priemysel zaznamenal rast o viac ako 8 percent a farmaceutický sektor sa vyšvihol až o 15 percent, čo signalizuje jasný trend presunu ťažiska vývozu smerom k inovatívnejším odvetviam ako technológie a farmácia.

Od montážnych liniek k high-tech sektorom

Slovensko sa dlho pýšilo statusom automobilovej veľmoci, no dnes čelí viacerým výzvam, ktoré podkopávajú túto pozíciu. Európske regulácie, rýchly nástup elektromobility, silná konkurencia z Ázie a technologická neistota postupne znižujú váhu tohto odvetvia v celkovom exporte. Boháček predpokladá, že podiel automobilov na vývoze by mohol v nasledujúcom desaťročí klesnúť pod 15 percent.

Medzitým sa posilňujú nové piliere hospodárstva. Elektrotechnika už dnes tvorí 14 percent exportu a podľa odhadov by mohla do roku 2030 predbehnúť automobilky. Farmaceutický sektor sa za necelú dekádu strojnásobil a patrí k najdynamickejším oblastiam, kde sa darí nielen vďaka investíciám, ale aj vďaka schopnosti adaptovať sa na globálne trendy ako personalizovaná medicína či biotechnológie.

Freepik/Midjourney (úprava redakcie)

Tento vývoj nie je náhodný, ale odrazom širších zmien v globálnej ekonomike. Kým automobilový priemysel sa stále spolieha na tradičné výrobné procesy, technológie a farmácia ponúkajú vyššiu pridanú hodnotu, inovácie a odolnosť voči krízam. Príkladom je rast vývozu elektronických komponentov, čipov či softvérových riešení, ktoré sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou moderných ekonomík. Podobne farmácia profituje z dopytu po liekoch a vakcínach, najmä v kontexte starnúcej populácie v Európe. Tieto sektory nielenže rastú rýchlejšie, ale aj prispievajú k diverzifikácii, čo je kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť slovenskej ekonomiky.

Riziká závislosti a potreba strategických zmien

Napriek pozitívnym trendom číha na Slovensko vážne riziko v podobe extrémnej závislosti od Európskej únie. Viac ako 80 percent exportu smeruje do kľúčových krajín ako Nemecko, Česko a Francúzsko. „Ak nemecká ekonomika oslabí alebo automobilky presunú výrobu, dôsledky pre Slovensko budú okamžité,“ varuje Boháček. Táto koncentrácia robí našu ekonomiku zraniteľnou voči externým šokom, ako sú recesie v Nemecku alebo zmeny v dodávateľských reťazcoch spôsobené geopolitickými napätiami. Diverzifikácia trhov – napríklad expanzia do Ázie alebo Severnej Ameriky – a podpora sektorov s vyššou pridanou hodnotou sa tak stávajú nielen odporúčaním, ale existenčnou nutnosťou.

Tu však narážame na slabiny hospodárskej politiky. Vláda síce usiluje o konsolidáciu rozpočtu, no štruktúra výdavkov zostáva neproduktívna. „Neinvestujeme dostatočne do vzdelávania, výskumu či podpory podnikateľského prostredia. Presne do tých oblastí, ktoré by mohli naštartovať nové piliere rastu,“ zdôrazňuje Boháček. Zatiaľ čo susedné krajiny ako Poľsko či Rumunsko v posledných desaťročiach dosiahli významný pokrok v týchto sférach – napríklad cez masívne investície do výskumu a vývoja alebo podporu startupov –, Slovensko stagnuje. Výsledkom je paradoxný stav: máme rozpočtové deficity a rastúci verejný dlh, no bez viditeľného posunu v produktivite práce či inováciách.

Údaje za rok 2024 nie sú len suchou štatistikou, ale zrkadlom toho, kam sa slovenská ekonomika uberá. „Sú zrkadlom budúcnosti,“ uzatvára Boháček. Slovensko stojí na rázcestí: buď sa vydá cestou hlbokej transformácie, kde technológie a farmácia prevezmú vedúcu úlohu, alebo zostane uväznené v pasci automobilovej monokultúry a neefektívnych verejných financií.