Bez Ruska to nepôjde, varujú experti. EÚ riskuje jadrovú krízu

V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Z plánov Európskej únie na úplné odstrihnutie sa od ruských energetických zdrojov do roku 2027 sa podľa viacerých odborníkov vynárajú nerealistické predstavy, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a stabilitu jadrovej energetiky v členských štátoch. Ako upozornil slovenský premiér Robert Fico, návrh na zákaz dovozu obohateného uránu a ďalších služieb súvisiacich s jadrovým palivom z Ruska môže byť vážnym problémom najmä pre krajiny, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne ruského typu, vrátane Slovenska.

Fico sa odvolal na vyjadrenia predsedníčky Úradu jadrového dozoru SR Marty Žiakovej, podľa ktorej nie je možné jednoducho nahradiť ruské palivo produktom napríklad od amerického Westinghousu. „Ak si niekto myslí, že do ruského reaktora vopcháme len tak palivo z Westinghousu a že to bude fungovať, tak sa veľmi mýli,“ vyhlásil premiér na tlačovej konferencii.

Pripomenul, že každý nový typ paliva musí prejsť dlhoročným skúšobným procesom, a jeho okamžité nasadenie by mohlo viesť k technologickým aj bezpečnostným problémom, ako sa ukázalo v iných krajinách.

Odstrihnutie od Ruska je technicky aj ekonomicky zložité

Obavy z jednostranných politických rozhodnutí zdieľa aj generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček. Ten upozornil, že jadrové palivo pozostáva zo štyroch komponentov – uránu, konverzie, obohatenia a palivových tyčí. Urán samotný je podľa neho dostupný z viacerých krajín ako Kanada, Francúzsko či krajiny Afriky.

Konverziu možno tiež zabezpečiť mimo Ruska. Najväčšou výzvou je však obohatenie, ktoré až zo 40 % globálne zabezpečuje práve Rusko. „Nie je to len Slovensko, ktoré je závislé od Rusov. V USA za minulý rok pochádzalo 27 % obohateného uránu z Ruska,“ dodal Strýček.

FonTech/Michal Luciak

Slovenské elektrárne už podpísali zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatome na dodávky alternatívnych palivových tyčí. Ich nasadenie je však možné najskôr v rokoch 2026 až 2027 a predchádza mu zložitý licenčný proces. Strýček zdôraznil, že ide len o časť palivového cyklu a problémom ostáva práve obohacovanie uránu, kde závislosť od Ruska bude ešte dlhé roky realitou.

Fico: Ak EÚ príjme embargo, Slovensko bude proti

Premiér Fico dal jasne najavo, že Slovensko sa bude stavať proti legislatívnym návrhom EÚ, ktoré by zakazovali dovoz jadrového paliva z Ruska. „Veľmi jasne oznamujem, že ak tieto legislatívne akty budú zodpovedať stratégii tej cestovnej mapy, Slovenská republika bude hlasovať proti,“ vyhlásil.

Ak by sa však takéto rozhodnutie prijímalo kvalifikovanou väčšinou, Slovensko by podľa neho mohlo byť jednoducho prehlasované. „V takom prípade budeme môcť iba hlasovať proti týmto nezmyselným návrhom,“ dodal premiér s tým, že ide podľa neho o ideologicky motivovanú politiku bez technickej a bezpečnostnej racionality.