Umelá inteligencia sa podľa expertov nesmie zneužiť na šírenie dezinformácií

Umelá inteligencia nesmie byť zneužitá na šírenie dezinformácií. Uviedla to podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová po stretnutí so signatármi dobrovoľného Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií, informuje spravodajca TASR.

Stretnutie sa konalo v pondelok pri príležitosti prvého výročia podpisu. Podľa Jourovej ku kódexu pristúpilo 12 nových členov, spolu je to už 44 signatárov, vrátane veľkých online platforiem ako Facebook, Google, YouTube, TikTok alebo LinkedIn. Upozornila, že z tohto zoznamu vypadol Twitter.

„Uvedomujem si prácu, ktorú signatári vykonali na implementácii kódexu. Nie je to triviálna práca, majú veľa záväzkov. Ďakujem im za prvý súbor údajov, ktorý sme dostali v januári. Teraz pripravujú nový súbor dát, ktoré by sme mali dostať v júli,“ uviedla Jourová.

Zdôraznila, že dezinformácie v digitálnom svete nadobudli novú silu, najmä potom ako ruská vojna na Ukrajine „otvorila novú kapitolu“ šírenia dezinformácií.

„Vojna sa nebojuje len zbraňami, ale aj slovami. Ruská dezinformačná vojna proti demokratickému svetu sa začala už pred mnohými rokmi, po anexii Krymu,“ uviedla podpredsedníčka EK. Cieľom týchto snáh je podľa nej podkopať podporu Ukrajiny v radoch európskej verejnosti a znížiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie a demokraciu.

Signatári kódexu podľa jej slov majú pomáhať vytvárať základ pre pripravovaný Zákon o digitálnych službách (DSA) a jeho implementáciu do praxe.

Jourová priznala, že od signatárov kódexu, najmä od veľkých online platforiem, očakáva viac. V prvom rade je to boj proti prokremeľským dezinformáciám, po druhé dôsledné investície do overovania faktov. Na platformách totiž koluje veľa nebezpečného dezinformačného obsahu a je málo kapacít na overovanie faktov a označovania v krajinách celej EÚ, najmä v menších členských štátoch strednej a východnej Európy a v ich jazykoch.

Do tretice EK ide o prístup k údajom, na čo poukazujú výskumníci, ktorých zaujíma dopad dezinformácií na spoločnosť. Jourová vyzvala platformy, aby umožnili výskumníkom vykonávať ich prácu a prispeli tak k potrebnej transparentnosti.

V neposlednom rade podľa Jourovej vyvstáva otázka, ako narábať s umelou inteligenciou, keďže nové technológie môžu byť z pohľadu vytvárania a šírenia dezinformácií silou dobra aj zla.

„Požiadala som signatárov, aby vytvorili osobitnú a samostatnú kapitolu skladbu v rámci kódexu, aby sme o tom mohli diskutovať. Kódex zatiaľ nepokrýva tento druh nástrojov,“ uviedla s odkazom na technológie, ktoré dokážu vygenerovať hlas, vytvárať akoby autentické obrázy a videá a zámerne skresľovať realitu.

Cieľom EK je prinútiť veľké platformy zaviesť potrebné bezpečnostné opatrenia, aby služby umelej inteligencie nemohli byť využívané na zámerné generovanie dezinformácií.

„Hlavnou úlohou je chrániť slobodu slova. Pokiaľ ide o produkciu umelej inteligencie, nie je žiadne právo na to, aby stroje mali slobodu prejavu. Chceme na tom ďalej pracovať v rámci nášho kódexu,“ odkázala Jourová.