Slovensko patrí medzi lídrov V4. Dosiahli sme výrazný pokles emisií, nezaostávame ani v rámci EÚ

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Slovensko v roku 2023 dosiahlo najnižšie emisie skleníkových plynov na jedno euro pridanej hodnoty (368 g/euro) spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4).Preukázalo tým významný pokrok v oblasti efektivity svojej ekonomiky z pohľadu environmentálneho dopadu. V rebríčku krajín EÚ sa Slovensko umiestnilo na desiatom mieste, pričom je však stále nad priemerom Európskej únie, ktorý dosahuje 224 g/euro.

Tieto informácie zverejnil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na základe údajov Eurostatu, pričom zdôraznil aj výrazný pokles pomeru emisií k pridanej hodnote za posledných 15 rokov.

Pokles emisií od roku 2008

Od roku 2008 znížilo Slovensko tento pomer o 45,4 %. Predstavuje to najvýraznejší pokles zo všetkých krajín V4. Hlavnou príčinou zlepšenia je zníženie energetickej náročnosti hospodárstva, modernizácia priemyslu a investície do ekologických technológií.

Podľa dát Eurostatu však najväčší podiel emisií na Slovensku stále pochádza z priemyselnej výroby, ktorá tvorí 35,4 % celkových emisií. Nasledujú domácnosti s podielom 18,3 %, výroba a dodávky energií.

Aj keď Slovensko dosiahlo vo V4 najlepšie výsledky z pohľadu Európskej únie je stále nad priemerom. Poľsko zaznamenáva najvyššie emisie na jedno euro pridanej hodnoty v celej V4 a patrí na druhé miesto v rebríčku EÚ hneď po Bulharsku. Vysoké emisie v Poľsku sú spôsobené veľkým zastúpením uhoľných elektrární. Výroba a dodávky energií tvoria viac ako 30 % emisií.

Pixabay

Podobná situácia panuje aj v Českej republike, kde dominuje výroba energie z fosílnych palív. V Maďarsku majú zase najväčší podiel na celkových emisiách domácnosti (24,4 %). To naznačuje, že lokálne vykurovanie a spotreba energií na individuálnej úrovni majú významný environmentálny dopad.

Slovensko v širšom európskom kontexte

V porovnaní s priemerom EÚ (224 g/euro) je Slovensko nadpriemerné, no v regióne strednej Európy má druhú najlepšiu pozíciu po Rakúsku, ktoré vykazuje 180 g/euro. Na opačnej strane rebríčka dominuje už spomenuté Bulharsko, ktoré má najvyššie emisie v rámci únie.

Najlepšie výsledky dosiahlo Švédsko, kde emisie dosahujú len 96 g/euro pridanej hodnoty. Táto severská krajina je známa svojou politikou udržateľnosti, vysokým podielom obnoviteľných zdrojov energie a efektívnym využívaním moderných technológií.

Slovensko prešlo za posledné desaťročia významnou transformáciou, ale výzvy zostávajú. Aj keď krajina dosahuje v rámci V4 najlepšie výsledky, stále má potenciál pre zlepšenie, najmä v oblasti znižovania emisií v priemyselnej výrobe a energetike.

Medzi tie patrí prechod na obnoviteľné zdroje energie a odklon od fosílnych palív. Investície do technologických inovácií a udržateľnej výroby a zvýšenie energetickej efektívnosti domácností cez podporu zelených technológií.