Slovenské firmy a domácnosti zatiaľ kompenzáciu za ceny energií zatiaľ nedostanú. Diskutuje sa, ako bude pomoc vyzerať

Podnikom a ani domácnostiam nechce vláda kompenzovať vysoké ceny energií cez tzv. kurzarbeit, ale cez nejakú inú schému, o ktorej ešte bude diskutovať. Uviedol to okrem iného minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) po rokovaní pondelkovej Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR.

„Hovorili sme o kurzarbeite, o tej pomoci, ktorá, ako zhodnotili sociálni partneri, funguje dobre. Je však zrejmé, že budeme musieť uvažovať o mechanizme, ako pomáhať zamestnancom a zamestnávateľom aj v čase, keď budú čoraz viac hroziť vysoké ceny energií. Kurzarbeit, tak ako je nastavený v SR a aj Nemecku, nie je nastavený na to, že zvýšenie cien energií sa môže považovať za oprávnený signál, aby žiadateľ mohol žiadať o kurzarbeit. Toto budeme musieť riešiť, prikláňame sa k tomu, že to bude inou schémou ako v rámci kurzerbeitu,“ spresnil Krajniak.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga navrhol, aby sa pri kompenzáciách použilo nemecké riešenie vysokých cien energií. „Nedávno bol schválený Európskou komisiou (EK) stimulačný balík, asi 5 miliárd eur pre Nemecko, ktoré sa rozhodlo v tejto ťažkej situácii kompenzovať firmám, ktoré zaznamenajú v danom mesiaci stratu pre vysoký medziročný rast ceny energie, 50 % a najviac 25 miliónov eur. Pre energeticky náročný priemysel je to pomoc vo výške 70 % a najviac 50 miliónov eur,“ uviedol Kiraľvarga.

Podľa jeho slov je potrebné aj v SR nájsť podobné riešenie na vysoké ceny energií. Podľa Kiraľvargu je nevyhnutné tiež riešiť vysoké ceny energií aj úpravou parametrov v Environmentálnom fonde, a to na najbližších 10 rokov. Urobil tak podľa neho už značný počet členských krajín EÚ.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) podľa slov jej prezidentky Moniky Uhlerovej vidí kompenzácie vysokých cien energií „cez špecifické schémy pomoci alebo cez špecificky nadizajnované opatrenia, ktoré budú podobné kurzarbeitu, ale budú ako keby podschémou kurzarbeitu, financovanou zo zdrojov EÚ“.

„Tam potom budú musieť byť aj špecifické podmienky, keďže by to boli schémy štátnej pomoci financované z EÚ, a teda aj schvaľované EK,“ dodala Uhlerová.