Odporúčanie o znížení uhlíkových emisií do roku 2040, ktoré v utorok (6. 2.) predstavila Európska komisia (EK), znamená otvorenie celoeurópskej diskusie o klimatických cieľoch na rok 2040 so zámerom dospieť ku klimatickej neutralite v roku 2050. V rozhovore pre TASR to uviedol výkonný podpredseda EK Maroš Šefčovič.

Spresnil, že nejde o žiadne legislatívne návrhy či usmernenia, ale o diskusný dokument, ktorý eurokomisia vypracovala na základe dát a podrobnej dosahovej štúdie. Komisia chce tento dokument využiť na širokú celospoločenskú diskusiu. K príprave legislatívneho rámca na rok 2040 pristúpi až budúca eurokomisia, a to aj na základe vstupov, ktoré prinesie otvorená celospoločenská diskusia.

Podľa Šefčoviča dozrel konsenzus o tom, že Európa v roku 2050 bude prvý uhlíkovo neutrálny kontinent, čomu treba podriadiť priemyselnú politiku a boj s klimatickou zmenou. Pripomenul, že rok 2023 bol historicky najteplejším rokom v histórii merania teplôt. Vlani sa Európa s nárastom teplôt o 1,48 stupňa Celzia priblížila k „zlomovej hranici“ 1,5 stupňa oteplenia planéty.

„Dá sa povedať, že európski poľnohospodári a priemyselníci s týmto cieľom súhlasia, ale od roku 2024 do klimatickej neutrality treba vyvinúť veľa úsilia, investícií a zmeny ekonomického modelu a poľnohospodárstva,“ skonštatoval. Komisia podľa neho plní záväzky dané na COP28 v Dubaji, že predloží odporúčania znižovať emisie do roku 2040.

FonTech/SITA (Úprava redakcie)

„Podriadili sme tomu prácu celej eurokomisie a ten najoptimálnejší návrh hovorí o 90-percentnom znížení emisií skleníkových plynov do roku 2040 v porovnaní s úrovňami v roku 1990,“ vysvetlil. Dodal, že podľa reakcií od europoslancov, členských krajín a predstaviteľov priemyslu bol tento cieľ očakávaný a je „široko rešpektovaný“.

Šefčovič zdôraznil, že EK do svojho odporúčania vniesla prvky pragmatizmu, keď hovorí, aký motivačný podnikateľský rámec treba vytvoriť, aby boli stanovené ciele dosiahnuteľné.

Znamená to podporovať pri verejných obstarávaniach udržateľné čisté technológie a firmy, ktoré sú zodpovedné voči životnému prostrediu. A dôraznejšie v obchodnej a priemyselnej politike vystupovať voči medzinárodnej konkurencii, ako sú Čína a USA, ktoré vo veľkom subvencujú moderné zelené technológie.

Ďalším krokom je zreálniť energetickú politiku EÚ, kde pre Slovensko za dobrú správu považuje, že eurokomisia uznáva, že bez jadrovej energie sa Európania k vysokým klimatickým cieľom nedopracujú.

„Oznámili sme vytvorenie aliancie pre malé jadrové reaktory, ktoré veríme, že doplnia jadrovú flotilu Európy. Tieto nové reaktory by sme radi videli v Európe už začiatkom budúcej dekády,“ uviedol. Dodal, že nevyhnutné je aj lepšie prepojenie a modernizácia energetických sietí a prenosových sústav, aby sa elektrina vyrábaná obnoviteľnými zdrojmi nestrácala.

„Prestavili sme ambiciózny, ale realistický cieľ. Podmienili sme ho sériou podmienok a oblastí, na ktoré sa musíme sústrediť, aby sme ciele do roku 2040 naplnili. Týka sa to zlepšenia podnikateľského prostredia, zreálnenia legislatívnych procesov a intenzívnejšej komunikácie s priemyselnými lídrami a farmármi. V dialógu s nimi budeme pokračovať do konca mandátu tejto komisie,“ dodal.