V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Kým sa ty cez leto možno vyberieš k moru, vedci sa v polovici júna vybrali na úplne inú, menej pohodlnú a o čosi nebezpečnejšiu cestu. Na palube francúzskej výskumnej lode L’Atlante odštartovala z prístavu Brest expedícia, ktorej cieľom je nájsť dávno zabudnutý, no veľmi nebezpečný problém: kontajnery s jadrovým odpadom, ktoré boli v minulom storočí hodené do severného Atlantiku.

Tento medzinárodný výskumný tím sa rozhodol preskúmať oblasť západného Atlantiku, kde rôzne krajiny v 50. až 90. rokoch minulého storočia likvidovali priemyselný a laboratórny jadrový odpad. V tom čase sa hlboké a odľahlé časti oceánu považovali za vhodné miesto pre takúto likvidáciu, ďaleko od ľudských sídiel a na miestach, kde je morské dno považované za stabilné.

Prvých tisíc kontajnerov už našli

Takéto praktiky boli zakázané až v roku 1993. Dovtedy však skončilo vo vodách Atlantiku viac než 200-tisíc kontajnerov s rádioaktívnym obsahom. Tie boli vyhodené do hĺbok od troch do piatich kilometrov. Problém je, že o ich presnej polohe sa dodnes veľa nevie.

Vedci teraz dúfajú, že sa im podarí zmapovať aspoň časť úložiska. Zatiaľ objavili viac ako tisíc kontajnerov, ktorých stav a rozmiestnenie skúmajú pomocou špeciálneho ponorkového vozidla UlyX vybaveného kamerou a sonarom.

Pixabay

Okrem toho odoberajú vzorky vody, morského dna aj živočíchov, aby zistili, či a ako sa odpad prejavuje na ekosystéme. Podľa vedúceho výskumu Patricka Chardona sú kontajnery navrhnuté tak, aby odolali tlaku, no nie nevyhnutne na úplné zadržanie rádioaktívneho materiálu počas stoviek rokov. Ako sám pripúšťa, časť rádioaktivity už možno uniká do oceánu.

Rádioaktivita má čas

Chardon zároveň verí, že väčšina rádioaktívnych látok sa vytratí z okolia až po štyroch storočiach. Kým to však nastane, vedci budú musieť veľmi dôkladne sledovať, aký má tento podmorský archív vplyv na život v hlbinách. Dvadsaťjedenčlenný tím sa preto sústreďuje na analýzu vzoriek a vytvára mapu znečistenia.

Projekt nesie názov NODSSUM (Nuclear Ocean Dump Site Survey Monitoring) a má ambíciu nie len objasniť minulosť, ale aj upozorniť na nutnosť globálne riešiť environmentálne následky jadrovej éry. Z hlbín mora sa tak vynára nepríjemná pravda. Odpady, ktoré mali zmiznúť, sú stále tu. A dnes konečne prichádza čas pozrieť sa im do očí, alebo teda, do hlbín.