Zvláštne žlté sklo objavené v roku 1933 v púšti medzi Líbyou a Egyptom mohlo vzniknúť pri dopade meteoritu. Uvádza to nedávno zverejnená štúdia medzinárodného tímu vedcov, informuje TASR na základe správy servera Live Science.

Púštne sklo pochádza z oblasti zvanej Bahr ar-Rimál al-Azím, čo znamená Veľké more piesku. Má rozlohu približne 72 000 kilometrov štvorcových a rozkladá sa na západe Egypta a východe Líbye.

Diskusia o pôvode tohto materiálu prebieha vo vedeckých kruhoch už takmer sto rokov. Niektorí vedci tvrdili, že líbyjské púštne sklo môže pochádzať z vulkánov na Mesiaci, iní považovali za pravdepodobnejšiu možnosť, že vzniklo v dôsledku úderov bleskov do piesku.

Objavili sa však aj teórie, že sklo vytvorili sedimentárne alebo hydrotermálne procesy, alebo že vzniklo pri masívnom výbuchu meteoritu v atmosfére či pri jeho impakte na Zem.

Tím vedcov z univerzít a výskumných centier v Nemecku, Egypte a Maroku najnovšie púštne sklo analyzoval pomocou pokročilej mikroskopickej technológie, tzv. transmisného elektrónového mikroskopu (TEM), ktorý vďaka obrovskému zväčšeniu a presnosti dokáže skúmať rôzne vlastnosti látok až na úrovni atómov. Výsledky analýzy podľa nich nasvedčujú tomu, že nezvyčajný materiál z líbyjskej púšte vznikol následkom dopadu meteoritu na zemský povrch.

Rozhodujúcim faktorom pri analýze bol výskyt dvoch vzácnych minerálov, tzv. polymorfov oxidu zirkončitého (ZrO2) objavených v kúskoch púštneho skla. Jeden z nich je tzv. kubický zirkón, ktorý vzniká pri veľmi vysokej teplote od 2250 do 2700 stupňov Celzia. Druhým je variant OII (orto-II), ktorý sa tvorí pri tlaku presahujúcom 13 gigapascalov, teda hodnote, ktorá 130 000-násobne prevyšuje bežný atmosférický tlak.

Takéto vysoké hodnoty teploty a tlaku dokážu podľa vedcov v zemskej kôre vytvoriť iba dva známe javy – jadrový výbuch alebo dopad meteoritu.

Výskumníkom z medzinárodného vedeckého tímu sa zatiaľ nepodarilo identifikovať miesto, kde púštne sklo mohlo vzniknúť. Známe meteorické krátery nachádzajúce sa v danej oblasti sú podľa nich totiž príliš malé a vzdialené na to, aby mohli byť zdrojom tohto nezvyčajného materiálu, ktorého vek sa odhaduje na približne 29 miliónov rokov. Na identifikáciu predpokladaného „materského“ krátera budú preto potrebné ďalšie výskumy, v rámci ktorých sa bude kombinovať geofyzika s metódami diaľkového prieskumu Zeme.