Nedostatok polovodičov viedol k celosvetovému nedostatku približne 18 miliónov vozidiel

Približne dva roky po prvých signáloch nedostatku polovodičov je výroba áut ešte stále ďaleko pod úrovňou z roku 2019, s kumulovaným výpadkom celosvetovej výroby na úrovni viac ako 18 miliónov vozidiel. Podľa štúdie spoločnosti Allianz bola najhoršia situácia v Európe, kde v minulom roku výroba vozidiel klesla na bezprecedentné minimum 13 miliónov vozidiel. Oživenie výroby bolo opäť brzdené napätím v dodávateľskom reťazci, a to pre lockdowny v širšom regióne Šanghaja a ruskú inváziu na Ukrajine.

Kým základné dôvody nižšej produkcie áut na celom svete sú spoločné pre všetky regióny, podľa Allianzu badať výrazný rozptyl v regionálnej výkonnosti. „Môžeme pozorovať kritický vplyv výroby lokálneho čipu na odolnosť automobilovej výroby. Zraniteľnosť Európy je o to väčšia, že výroba väčšiny automobilových čipov závisí od dobre zavedených výrobných technológií,“ konštatuje s tým, že na rozdiel od výpočtových alebo pamäťových čipov v smartfónoch a počítačoch, ktoré využívajú najmodernejšie výrobné technológie, ktoré sa nachádzajú iba na Taiwane a v Južnej Kórei, automobilové čipy závisia od vyspelých uzlov zavedených v 90-tych rokoch a okolo roku 2000.

Nedostatok čipov a s tým spojený prepad výroby mal výrazný dopad aj na európsku ekonomiku. Allianz meral stratu výroby porovnaním produkcie v rokoch 2021 a 2022 s úrovňami z roku 2019. Jeho kalkulácie ukazujú, že sa v uplynulom roku stratilo viac ako 50 miliárd eur, čo je zhruba 0,4 % HDP regiónu. „Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie 1 percento, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur, čo je celkovo 98 miliárd eur,“ avizuje. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko, keďže jeho automobilový sektor predstavuje celkovo väčší podiel pridanej hodnoty.

Autonómia polovodičov je síce pre Európu mimo dosahu, no tvorcovia legislatívy jej môžu poskytnúť cielenú podporu. Tá by sa podľa Allianzu mala zamerať na segmenty, v ktorých je Európa veľkou výrobňou a zároveň konečným trhom, teda automobilový priemysel a nie spotrebnú elektroniku. „Politici musia nakloniť váhu stimulov správnym smerom na miestne investície, ktoré majú väčšiu hodnotu ako outsourcing v Ázii. Existujúce plány na rozšírenie výroby polovodičov v Európe síce nepomôžu vyriešiť problém kontinentu, ale začiatok spoločných podnikov je krok správnym smerom,“ uzatvára štúdia.