Zobraziť celú galériu (0)

Kybernetické útoky sa stávajú sofistikovanejšími, cielenejšími, rozšírenejšími a často zostávajú neodhalené. Uviedla v utorok Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v správe pre médiá. V poradí už 8. výročná správa agentúry, ktorá sídli v Aténach, je súhrnom hlavných kybernetických hrozieb, ktorým členské krajiny EÚ čelili od januára 2019 do apríla 2020.

V sledovanom období došlo k nárastu phishingu, čiže podvodných e-mailových útokov cez internet, spamov a cielených útokov na platformách sociálnych médií. Väčšina útokov je podľa správy finančne motivovaných. ENISA sa zamerala aj na situáciu v kybernetickom priestore EÚ počas pandémie nového typu koronavírusu. „Počas pandémie bolo vidieť, že kybernetickí zločinci rozvíjajú svoje schopnosti, rýchlo sa adaptujú a efektívnejšie sa zameriavajú na príslušné skupiny obetí,“ uvádza sa v správe agentúry.

ENISA pripravila rebríček najčastejších kybernetických hrozieb, ktorým boli vystavení obyvatelia krajín EÚ v rokoch 2019-20. Išlo o útoky za pomoci malvérov; útoky na konkrétne webové stránky; phishing; útoky na webové aplikácie; spamy – čiže nevyžiadaná elektronická pošta; útoky DDoS spôsobujúce čiastočné alebo úplné znefunkčnenie sieťovej či IT služby; krádež identity; zneužitie osobných údajov; interné hrozby v prostredí firiem; používanie škodlivého softvéru (botnety); priama fyzická manipulácia, poškodenie, krádež a strata údajov; únik informácií; využívanie ransomvérov, čiže škodlivého softvéru, ktorý zamedzí prístup k dátam; kybernetická špionáž a na konci rebríčka boli útoky typu cryptojacking, čiže hackerské útoky na internet vecí.

EÚ prijíma rázne opatrenia na posilnenie kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Do konca tohto roku predloží aktualizáciu súčasných právnych predpisov a novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a investuje viac do výskumu a budovania kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Zdroj: TASR