V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európsky Green Deal, ktorý má priviesť EÚ k uhlíkovej neutralite do roku 2050, je ambiciózny plán, no už teraz vyvoláva vášnivé diskusie. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu však namiesto sľubovaných výhod prináša problémy, ktoré môžu oslabiť Európu a paradoxne nahrať Rusku.

Kovanda poukazuje na viaceré nedostatky Green Dealu, ktoré už teraz pociťujú obyvatelia EÚ. V Španielsku spôsobil výpadky elektriny, v Česku viedol k najväčšiemu blackoutu v histórii a v Holandsku tisíce firiem márne čakajú na elektrické prípojky. K tomu EÚ plánuje zaviesť nové dane – na benzín, naftu, vykurovanie, uhlík a elektroodpad. Tieto opatrenia zvyšujú náklady na život, čo môžeš pocítiť na svojej peňaženke, či už tankuješ auto, kúriš doma, alebo nakupuješ novú elektroniku.

Hoci zástancovia Green Dealu tvrdia, že zvyšuje odolnosť EÚ voči Rusku, Kovanda má opačný názor. „Od ruských dodávok energií sa EÚ dokázala vo veľkej miere odstrihnúť už v uplynulých rokoch aj bez Green dealu. Rýchly útek od fosílnych energií, k čomu velí Green deal, neuskutočňuje žiadna iná ekonomika sveta. EÚ tým ničí globálnu konkurencieschopnosť svojho priemyslu, aj zbrojného, čím nahráva Rusku. Z nahradzovania fosílnej energetiky tou obnoviteľnou ťažko ťaží Čína, ako dodávateľ napríklad solárnych panelov či elektrobatérií,“ tvrdí ekonóm.

Unsplash

Kovanda ide ešte ďalej a tvrdí, že Green Deal brzdí možnosti EÚ na efektívne zbrojenie, ktoré je podľa neho kľúčové pre odstrašenie Ruska. Zelená transformácia je dlhodobý proces, ktorý potrvá desaťročia. Počas tejto doby môže Rusko spolu s Čínou využiť oslabenie európskeho priemyslu na posilnenie svojej pozície, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť EÚ.

Navyše, Green Deal podľa ekonóma nie je ozajstnou ekonomickou reformou, ale skôr pokusom o „prevýchovu“ obyvateľov EÚ. Umelo zvyšuje ceny energií a palív, aby si zmenil svoje návyky – od spôsobu cestovania až po spotrebu.

Finančné náklady sú ďalším problémom. Kovanda odhaduje, že len do roku 2030 by Green Deal mohol Česko stáť toľko, že by za tieto peniaze mohlo postaviť šesť nových jadrových blokov a ešte by mu zostalo. To vyvoláva otázku, či je táto cesta naozaj správna. Podľa neho by EÚ mala spomaliť svoje klimatické ambície a čakať, kým sa k nej pridajú aj iné veľké ekonomiky, ako USA či Čína. Inak riskuje, že sa stane skôr odstrašujúcim príkladom než vzorom pre svet.