Teplota za oknami kancelárie Klausa Müllera, šéfa nemeckého Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur), pripomína jar. Presne takéto mierne počasie pomohlo Nemecku prekonať zimu bez ruského zemného plynu. Ale Müller zároveň upozorňuje, že napriek tomu nie je možné jasne povedať, že energetická kríza je už zažehnaná. A to ani s bohatými zásobami zemného plynu a cenami hlboko pod vlaňajším vrcholom. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Podľa neho by sa ešte stále mohlo veľa vecí pokaziť, najmä ak spotrebiteľov a firmy omrzí šetrenie a opatrný prístup, ktorý si osvojili na začiatku zimy pre obavy z výpadkov prúdu a prídelového systému. Navyše, je tu aj nasledujúca zima, na ktorú treba myslieť, povedal v rozhovore pre AP.

Potenciálne riziká, ako napríklad havária na potrubí alebo náhla vlna mrazivého počasia by mohli zbrzdiť plány na udržanie čo najplnších zásobníkov plynu prd ďalšou zimou, keďže sa Európa musí naučí žiť bez lacného ruského plynu, ktorý poháňal jej ekonomiku po celé desaťročia.

Nemecko v roku 2022 znížilo spotrebu plynu o 14 % znížením termostatov, prechodom na iné palivá alebo zastavením energeticky náročnej priemyselnej výroby. V celej Európskej únii (EÚ) klesla za uplynulých šesť mesiacov spotreba plynu o 19 %.

„Zároveň sa však už zameriavame na zimu 2023/2024 a vieme, že Nemecko a veľké časti Európy budú musieť ďalšiu zimu zvládnuť bez plynu z ruských plynovodov,“ pripomenul.

A hoci je vďačný za tohoročné priaznivé teploty, ktoré sú vyššie, ako býva zvykom počas zimy, čo znižuje spotrebu plynu na vykurovanie, otázkou je, či aj budúca zima taká mierna. A to nikto nevie predpovedať, skonštatoval Müller.

„Po druhé, musíme zistiť, či sú už firmy a ​​domácnosti unavené z neustáleho šetrenia alebo zdvojnásobia svoje úsilie na základe doterajších skúseností,“ uviedol. Optimálny by bol ten druhý prípad, ale nedávne skúsenosti s pandémiou ochorenia COVID-19 ukázali, že ľudia vydržia dodržiavať obmedzenia len nejakú dobu.

Alexander Demyanchuk/Sputn svik/Kremlin Pool Photo/ AP/TASR/Freepik (úprava redakcie)

Kľúčový pre nasledujúce mesiace a roky je tlak na používanie tepelných čerpadiel namiesto vykurovania plynom. Domnieva sa, že vyššie ceny plynu prinútia majiteľov domov a podniky, aby sa jednoducho prispôsobili a znížili svoje náklady.

Ceny plynu v Európe už tento rok klesli pod 50 eur za megawatthodinu z rekordných 350 eur vlani v auguste. Stále sa však držia vysoko nad hranicou 18 eur za megawatthodinu v roku 2021. Teda predtým, ako Rusko začalo zhromažďovať vojenské jednotky na hraniciach Ukrajiny.

Podľa Müllera potrvá šesť mesiacov až rok, kým sa nižšie ceny prefiltrujú do menej drahých účtov pre spotrebiteľov. Vyhol sa však odpovede na otázku, či sú dvojnásobné alebo trojnásobné ceny oproti predkrízovej úrovni už „novým normálom“. Povedal len, že existuje príliš veľa neistôt, ktoré by mohli ovplyvniť ceny plynu v budúcnosti.