V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nadmerné a často nesprávne užívanie antibiotík zostáva jedným z najvážnejších, no zároveň najviac podceňovaných zdravotných problémov v Európskej únii. Najnovšie údaje a varovania odborníkov ukazujú, že antimikrobiálna rezistencia sa v Európe nielenže nedarí brzdiť, ale v mnohých krajinách sa situácia naďalej zhoršuje. Výsledkom je čoraz náročnejšia liečba infekcií, pri ktorých tradičné antibiotiká prestávajú fungovať.

Antimikrobiálna rezistencia, označovaná skratkou AMR, vzniká vtedy, keď sa baktérie prispôsobia liekom určeným na ich ničenie. Tento proces je prirodzený, no výrazne ho urýchľuje nadmerné a nesprávne užívanie antibiotík. Podľa zdravotníckych expertov má AMR v Európe už dnes dramatické dôsledky. Ročne zapríčiňuje viac ako 35 000 úmrtí v rámci EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku, čo z nej robí jednu z najvážnejších hrozieb verejného zdravia.

Ciele EÚ zostali len na papieri

Európska únia si závažnosť problému uvedomuje už niekoľko rokov. V roku 2023 preto Rada EÚ vyzvala členské štáty, aby do budúcnosti znížili používanie antibiotík o 20 percent a zabezpečili, že aspoň 65 percent predpisovaných antibiotík budú lieky prvej voľby. Tie sú menej agresívne a znižujú riziko vzniku rezistencie.

Pexels/ Pixabay (Úprava redakcie)

Realita však zaostáva za ambíciami. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) minulý mesiac upozornilo, že ani jeden z týchto cieľov sa zatiaľ nepodarilo splniť. V roku 2024 užívali ľudia v EÚ v priemere 20,3 dennej dávky antibiotík na každých 1000 obyvateľov. Ide o nárast o dve percentá v porovnaní s obdobím pred pandémiou v roku 2019 a zároveň o hodnotu, ktorá výrazne prevyšuje cieľ EÚ na úrovni 15,9 dennej dávky do roku 2030.

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú pritom výrazné. Kým v Holandsku dosahovala priemerná denná spotreba len 9,8 dávky, v Grécku sa vyšplhala až na 29,9. To poukazuje nielen na rozdielne zdravotnícke prístupy, ale aj na odlišnú mieru kontroly a zodpovednosti pri predpisovaní antibiotík.

Odporúčania sa k pacientom dostávajú pomaly

Jedným z hlavných problémov je pomalý prenos odborných odporúčaní do praxe. Podľa Evelyne Jouvinovej-Marchovej, ktorá vo francúzskom Národnom inštitúte pre zdravie a lekársky výskum (INSERM) koordinuje vedecký výskum rezistencie na antibiotiká, sa oficiálne zdravotné odporúčania dostávajú do nemocníc, k lekárom a pacientom iba postupne. Zároveň upozorňuje, že aktivita v tejto oblasti sa medzi krajinami EÚ výrazne líši.

Situáciu ešte viac komplikuje starnutie európskej populácie. V kombinácii s rastúcou AMR sa zvyšuje zraniteľnosť čoraz väčšieho počtu ľudí voči infekciám, ktoré boli v minulosti ľahko liečiteľné. Odborníci preto zdôrazňujú, že boj proti rezistencii nie je len úlohou štátov a zdravotníckych inštitúcií, ale aj samotných pacientov.

Jouvinová-Marchová pripomína, že dôležitú úlohu zohráva správne užívanie predpísaných liekov. Pacienti by antibiotiká nemali vyhadzovať ani si ich odkladať „na neskôr“. „Máte užívať presne takú dávku antibiotík, akú potrebujete na liečbu,“ povedala.

Údaje ECDC zároveň ukazujú, že od roku 2020 sa užívanie antibiotík zvýšilo v mnohých krajinách vrátane Rakúska, Belgicka, Francúzska, Holandska, Portugalska či Španielska. Práve tieto štáty by podľa odborníkov mali prehodnotiť diagnostické postupy, dôslednejšie zohľadňovať riziká nadmerného užívania antibiotík a posilniť opatrenia na prevenciu a kontrolu infekcií. Bez zásadnej zmeny prístupu totiž hrozí, že bežné bakteriálne infekcie sa v Európe opäť stanú vážnym, život ohrozujúcim problémom.