V texte boli použité materiály TASR.

Vláda Spojených štátov oznámila, že získala desaťpercentný podiel v spoločnosti Intel. Minister obchodu Howard Lutnick potvrdil, že za akcie štát uvoľní 8,9 miliardy dolárov (7,67 miliardy eur) z dotácií, ktoré boli firme prisľúbené, ale doteraz ich nevyužila. Intel už pritom z programu na podporu čipového priemyslu čerpal približne dve miliardy dolárov.

Bez vplyvu na vedenie

Ako uviedlo ministerstvo obchodu, vláda získala akcie bez hlasovacieho práva. Washington tak nebude zasahovať do riadenia spoločnosti ani do jej strategických rozhodnutí. Podľa Lutnicka ide o „investíciu do stability a budúcnosti“, ktorá má podporiť domáce kapacity vo výrobe čipov.

Spoločnosť Intel bola dlhé roky symbolom americkej technologickej dominancie. V poslednom období však čelí čoraz väčšiemu tlaku konkurencie. Ako pripomína agentúra Reuters, v oblasti čipov pre umelú inteligenciu dnes jasne vedie Nvidia, zatiaľ čo v tradičnom biznise s procesormi pre počítače a dátové centrá Intel stráca pozície v prospech AMD a ázijských výrobcov. Podľa DPA sa firma navyše borí s poklesom ziskov a rastúcimi nákladmi, čo ohrozuje jej dlhodobé investície.

Intel/YouTube/Intel Nwsroom (screenshot)

CHIPS Act ako strategická poistka

Podiel vlády je financovaný z programu CHIPS Act, ktorý bol prijatý počas administratívy prezidenta Joea Bidena. Jeho cieľom je podporiť domácu výrobu polovodičov, vytvoriť tisíce pracovných miest a znížiť závislosť Spojených štátov od ázijských dodávateľov. Investícia do Intelu je tak súčasťou širšej snahy zabezpečiť, aby kľúčové technológie zostali pod americkou kontrolou.

Hoci vláda získala akcie bez hlasovacích práv, samotný krok má podľa analytikov veľký symbolický význam. Ukazuje, že Washington považuje výrobu čipov za oblasť, kde nestačí spoliehať sa len na trhové mechanizmy. Prepojenie štátu s Intelom je preto chápané ako jasný signál – čipový priemysel je otázkou nielen hospodárskej konkurencieschopnosti, ale aj národnej bezpečnosti.