Slovensko nepotrebuje vodík, máme lepší energetický tromf. Je lacnejší, no zatiaľ má háčik

Slovensko sa už niekoľko rokov pozerá na vodík ako na palivo budúcnosti. Má vlastnú vodíkovú stratégiu, plynárenské firmy hovoria o úprave infraštruktúry a v Európe sa vodík spája s priemyslom, dopravou aj sezónnym skladovaním energie. Lenže popri tejto veľkej vízii existuje oveľa menej nápadná cesta, ktorá je technicky bližšie: biometán.

Na rozdiel od vodíka sa biometán nemusí vymýšľať od nuly. Vzniká úpravou bioplynu z biologicky rozložiteľného odpadu, hnojovice, zvyškov z fariem, potravinárstva alebo čistiarenských kalov. Po vyčistení má vlastnosti veľmi podobné zemnému plynu, taJEkže sa dá vtláčať do existujúcej plynárenskej siete a používať v rovnakých kotloch, technológiách či priemyselných procesoch.

Práve v tom je jeho najväčšia výhoda. Vodík môže byť dlhodobo strategickejší a pri správnej výrobe bezemisnejší, no biometán je pre Slovensko bližšie k reálnemu nasadeniu. Nie preto, že by bol dokonalejší, ale preto, že lepšie zapadá do infraštruktúry, ktorú už krajina má.

Jeden plyn zapadá do potrubí ľahšie

Európska komisia pri biometáne uvádza, že ide o udržateľnú alternatívu k fosílnemu plynu, ktorú možno používať v existujúcej infraštruktúre aj plynových spotrebičoch. Zároveň pripomína cieľ REPowerEU zvýšiť výrobu biometánu v EÚ na 35 miliárd m³ ročne do roku 2030.

Ak bioplynová stanica doplní technológiu na čistenie bioplynu, kontrolu kvality a napojenie na plynárenskú sieť, výsledkom je obnoviteľný plyn, ktorý sa správa podobne ako zemný plyn. Neznamená to, že je lacný alebo jednoduchý, ale znamená to, že nevyžaduje úplne nový energetický systém.

Vodík je iný prípad. Slovensko má Národnú vodíkovú stratégiu „Pripravení na budúcnosť“, ktorá definuje vodík ako technológiu s významom pre konkurencieschopnosť ekonomiky, priemysel, dopravu a dekarbonizáciu. Lenže vodík má odlišné fyzikálne vlastnosti, inú hustotu energie, iné nároky na materiály a pri väčšom nasadení potrebuje samostatnú alebo upravenú infraštruktúru.

To je dôvod, prečo by sa biometán a vodík nemali hádzať do jedného vreca ako „zelené plyny“. Oba môžu pomôcť, ale každý v inom časovom horizonte a pri inom použití.

Biometán je bližšie, ale má strop

Slovensko má plyn, ktorý necháva ležať bokom. V článku sme riešili biometán z odpadu, hnojovice, potravinárstva a čistiarní, viac ako 85 bioplynových staníc, hustú plynárenskú sieť aj brzdy v povoľovaní, investíciách a pravidlách trhu. Znie to úžasne, ale má to veľký háčik.

Biometán má limit, ktorý vodík nemá v rovnakej podobe. Je viazaný na množstvo udržateľných vstupov. Slovensko nemôže nekonečne zväčšovať objem hnojovice, bioodpadu, kalov alebo potravinárskych zvyškov. Ak by sa biometán vyrábal z cielene pestovaných plodín v príliš veľkom rozsahu, strácal by časť svojej logiky, pretože by začal súťažiť o pôdu, vodu a potravinársku produkciu.

Preto je biometán veľmi dobrý ako lokálna náhrada časti plynu, nie ako úplná náhrada celého systému. Vie pomôcť tam, kde už existuje odpadová surovina a kde je blízko sieť alebo stabilný odberateľ. Typicky ide o farmy, potravinárske regióny, čistiarne, teplárne, mestské služby alebo priemysel.

ChatGPT

Vodík má teoreticky širší priestor rastu, ak bude dostupná lacná bezemisná elektrina. Môže vzniknúť elektrolýzou vody a slúžiť tam, kde priama elektrifikácia nestačí. Problém je, že zelený vodík je dnes drahý, energeticky náročný a vyžaduje veľké množstvo obnoviteľnej alebo jadrovej elektriny, ktorú treba najskôr vyrobiť.

Vodík sľubuje viac, no naráža na cenu

Vodík má v energetike silné miesto najmä tam, kde batéria alebo priama elektrifikácia nestačia. Môže dávať zmysel v časti ťažkého priemyslu, chemickej výroby, výroby ocele, vybraných segmentoch dopravy alebo pri dlhodobom skladovaní energie. V takýchto prípadoch nejde o to, či si domácnosť vymení kotol za vodíkový, ale o to, či priemysel dostane palivo, ktoré mu pomôže znížiť emisie bez úplnej prestavby výroby.

Slovenské plynárenské firmy už v minulosti hovorili aj o možnostiach vodíkovej infraštruktúry. Eustream a NAFTA boli súčasťou memoránd a projektov, ktoré rátajú s využitím alebo úpravou plynovodov pre nízkouhlíkový a neskôr zelený vodík smerom k európskemu trhu.

To však neznamená, že vodík je pripravený pre bežné slovenské domácnosti. Skôr naopak. Ak má vodík v najbližších rokoch dávať zmysel, bude to najmä v priemysle a špecializovaných aplikáciách, nie ako masová náhrada zemného plynu v rodinných domoch. Pri domácnostiach bude väčší tlak na zatepľovanie, tepelné čerpadlá, elektrifikáciu a znižovanie spotreby.

Najväčší rozdiel je v tom, kto zaplatí prechod

Biometán aj vodík majú spoločný problém: niekto musí zaplatiť investície. Pri biometáne ide o modernizáciu bioplynových staníc, čistenie plynu, kompresiu, meranie kvality, prípojku a zmluvy. Pri vodíku je účet ešte širší: výroba, elektrolýzery, skladovanie, nové alebo upravené potrubia, bezpečnostné pravidlá, koncoví odberatelia a dostatok lacnej elektriny.

SPP – distribúcia na Slovensku prevádzkuje Register obnoviteľných plynov, ktorý vydáva, prevádza a uplatňuje záruky pôvodu pre obnoviteľné plyny. Jedna záruka pôvodu reprezentuje 1 MWh obnoviteľného plynu, prevažne biometánu vpúšťaného do distribučnej siete.

Toto je dôležitý kus skladačky, ktorý pri biometáne už existuje. Znamená to, že obnoviteľný plyn sa dá nielen fyzicky vpustiť do siete, ale aj obchodne evidovať. Pre firmy, ktoré potrebujú znižovať emisie alebo vykazovať obnoviteľný pôvod energie, môže byť takýto certifikát cenný.

Ilustračný obrázok (ChatGPT/úprava redakcie)

Pri vodíku sa trh ešte len skladá. Jeho budúcnosť môže byť veľká, ale bude závisieť od ceny elektriny, podpory, európskych pravidiel a od toho, či vznikne dostatočný počet veľkých odberateľov. Bez nich sa infraštruktúra nepostaví a bez infraštruktúry nevznikne stabilný trh.

Nie súperi, ale dva rozdielne nástroje

Najväčšia chyba by bola postaviť biometán a vodík proti sebe ako víťaza a porazeného. Biometán je menší, praktickejší a rýchlejšie nasaditeľný nástroj. Vodík je väčšia, drahšia a technologicky náročnejšia stávka na budúcnosť. Slovensko bude potrebovať oboje, ale nie na rovnaké veci.

Biometán môže pomôcť skôr tam, kde dnes spaľujeme zemný plyn a máme dostupný biologický odpad. Vodík môže byť riešením tam, kde treba nahradiť fosílne palivá v procesoch, ktoré sa ťažko elektrifikujú. Pre domácnosti však ani jeden z nich nie je jednoduchým sľubom lacnejšieho účtu.

V predchádzajúcom pokračovaní sme preto vysvetľovali, prečo biometán nezlacní účty automaticky, hoci môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť závislosť od dovozu. Podobne treba pristupovať aj k vodíku. Je to strategická technológia, ale nie skratka k lacnému kúreniu.

Slovensko by nemalo čakať na dokonalé riešenie

Ak bude Slovensko čakať iba na vodík, môže stratiť roky, počas ktorých vie z časti odpadu vyrábať domáci obnoviteľný plyn. Ak sa naopak uspokojí len s biometánom, bude ignorovať oblasti priemyslu, kde bude vodík pravdepodobne potrebný.

Rozumný prístup je rozdeliť ich podľa použitia. Biometán má zmysel rozvíjať tam, kde už máme surovinu, sieť a odberateľa. Vodík má zmysel pripravovať tam, kde nebude stačiť elektrifikácia a kde vznikne veľký stabilný dopyt. Pre domácnosti je zatiaľ najdôležitejšie vedieť, že ani jeden z týchto plynov nie je magická zľava na faktúre.

Biometán má výhodu, že je bližšie k dnešnej realite. Vodík má výhodu, že môže pokryť ťažšie riešiteľné časti ekonomiky. Slovensko preto nepotrebuje vybrať jeden „zelený plyn“, ale konečne rozlíšiť, ktorý problém má ktorý plyn riešiť.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia