Práve sa písal rok 1963. Vesmírne preteky boli v plnom prúde a dizajn áut drasticky ovplyvnila aj éra prúdových motorov. Vzhľad stíhačiek sa začal odzrkadľovať na azda všetkých autách nielen v Spojených štátoch amerických a vznikli majstrovské diela, ktoré ohromia svojim šarmom dodnes. Medzi nimi však vyniká niekoľko kusov, ktoré si vzali éru prúdových pohonov obzvlášť k srdcu a rozhodli sa využiť turbínový motor.

Snáď najikonickejším z nich je prototyp automobilky Chrysler, známy ako Turbine Car, teda jednoducho turbínové auto. Stroj so špecifickým a jedinečným dizajnom v mnohých ohľadoch prekvapil aj po technickej stránke, v porovnaní s klasickými spaľovacími motormi mali tie turbínové množstvo výhod. Turbínové autá dnes ale na cestách nevídame – v čom zlyhali?

The Henry Ford

Hektický začiatok vývoja a niekoľko úspešných prototypov

So študovaním turbínových motorov začal Chrysler už koncom tridsiatych rokov minulého storočia, pochopiteľne však pre použitie v letectve. Kľúčovým inžinierom bol George John Huebner Junior, ktorý sa stal po vojne členom tajnej inžinierskej skupiny snažiacej sa o využitie turbínového pohonu v osobnom aute.

Po rokoch vývoja to konečne prišlo a Chrysler predstavil svoj prvý prototyp. Turbínový motor vložili do auta Plymouth Belvedere a v roku 1954 ho predstavili verejnosti za účasti stoviek reportérov. Netrvalo dlho a tento pohon vložili aj do ďalšieho modelu, novšieho Belvedere v roku 1956. Riadil ho samotný Huebner a 4860 km dlhý výlet z New Yorku do Los Angeles trval štyri dni.

Turbínový motor A-831. Zdroj: The Henry Ford

Jeho veľkoleposť zatienil konvoj štrnástich mechanikov s náhradnými komponentmi a zásobami paliva. Belvedere však počas tejto cesty vyžadovalo len dve menšie opravy, z ktorých sa ani jedna netýkala motora. Pre Chrysler teda išlo o úspech a rozhodol sa svoj program zintenzívniť.

Státisíce najazdených kilometrov a odhalenie nedostatkov

Čítaj viac z kategórie: Auto-moto