Špehovanie na pracovisku naberá obludné rozmery. Softvér na sledovanie odosiela dáta gigantom

Práca z domu a digitalizácia priniesli zamestnávateľom nové možnosti, ako kontrolovať produktivitu svojich ľudí. Mnohé firmy však zašli príliš ďaleko a nasadili invazívny monitorovací softvér, známy ako „bossware“.

Najnovší výskum z americkej Northeastern University teraz odhalil šokujúcu pravdu. Ako prvý o tejto alarmujúcej štúdii informoval technologický portál Tech Xplore.

Tento softvér nielenže sleduje každý váš krok, ale citlivé osobné údaje zamestnancov bez zábran zdieľa s gigantmi ako Google, Microsoft či Meta.

Čo je to vlastne bossware?

Ide o špeciálne programy, ktoré musia mať zamestnanci nainštalované na svojich pracovných počítačoch či smartfónoch. Ich primárnou úlohou by malo byť meranie efektivity práce.

V praxi to však znamená nepretržité zaznamenávanie stlačení klávesov, pohybov myšou a dokonca aj pravidelné snímanie obrazovky. Podľa prieskumov z posledného obdobia využíva takéto monitorovacie nástroje až takmer 78 % zamestnávateľov.

Tento trend sa po pandémii masívne rozšíril a dnes sa stáva bežným štandardom vo firmách po celom svete, vrátane Európy.

Vaše meno aj poloha v rukách tretích strán

Výskumníci sa bližšie pozreli na deväť najpopulárnejších monitorovacích platforiem, ktoré využívajú aj svetoznáme značky. Výsledky analýzy sieťovej prevádzky ich však nepríjemne prekvapili.

Všetky testované programy aktívne odosielali osobné údaje zamestnancov externým technologickým a reklamným spoločnostiam. Medzi zdieľanými informáciami bolo celé meno, e-mailová adresa či názov zamestnávateľa.

Okrem toho tieto platformy posielali informácie o IP adresách, navštívených webových stránkach a detailoch o zariadeniach na viac ako 145 rôznych domén. Medzi príjemcami bol aj ruský vyhľadávací gigant Yandex.

Až tretina analyzovaných aplikácií navyše obsahovala funkciu na nepretržité sledovanie presnej polohy zamestnanca. A to dokonca aj vtedy, keď bola aplikácia spustená iba na pozadí.

Chabá reakcia vývojárov

Vedci po odhalení týchto skutočností okamžite kontaktovali vývojárov dotknutých softvérov. Ich reakcie však boli prinajmenšom vyhýbavé alebo alibistické.

Niektoré firmy reagovali automatizovaným chatbotom, iné sa odvolávali na „štandardné priemyselné postupy“ a analýzu dát. Tvrdia, že zdieľanie minimálneho množstva dát s partnermi slúži len na optimalizáciu ich služieb.

Pre bežného zamestnanca to však znamená, že nad svojím súkromím stráca akúkoľvek kontrolu hneď po zapnutí pracovného počítača.

Hoci táto štúdia vychádza predovšetkým z amerického prostredia, problematika sledovania zamestnancov sa bytostne týka aj Slovenska a celej Európskej únie.

V našich končinách máme našťastie silný nástroj v podobe nariadenia GDPR. Slovenský Zákonník práce jasne definuje, za akých podmienok môže zamestnávateľ monitorovať svojich ľudí.

Zamestnávateľ na Slovensku vás nesmie sledovať tajne. O každej forme monitoringu, či už ide o e-maily, polohu vozidla alebo prácu na PC, musíte byť vopred a preukázateľne informovaní.

S nástupom umelej inteligencie a pokročilých analytických nástrojov sa však hranica medzi legálnym monitoringom a nelegálnym zásahom do súkromia neustále zužuje.

Mnohé nadnárodné korporácie pôsobiace u nás navyše používajú globálne softvérové balíky, ktoré môžu tieto nebezpečné sledovacie prvky obsahovať.

Odborníci preto apelujú na prísnejšiu reguláciu a dôsledné kontroly zo strany inšpektorátov práce a Úradu na ochranu osobných údajov. Súkromie zamestnanca by totiž nemalo končiť podpisom pracovnej zmluvy.

Čítajte viac z kategórie: Umelá inteligencia / AI