Odmietajú ho pochovať. BMW, Ford, Toyota a Nissan spustili boj o milovaný pohon

BMW, Ford, Nissan, Toyota a Bosch spoločne presviedčali britskú vládu, aby po roku 2035 úplne nezatvorila dvere novým autám so spaľovacími motormi. Súkromný list ukazuje, že automobilky nechcú staviť všetko na jednu technológiu.

Dokument získal newsletter The Fast Charge prostredníctvom britského zákona o slobodnom prístupe k informáciám a následne ho zverejnil The Guardian. Nejde teda o ďalšiu verejnú výzvu priemyselnej asociácie, ale o spoločný aprílový list adresovaný ministrom.

Automobilky žiadajú otvorené dvere pre viac pohonov

Výrobcovia v liste žiadali „otvorený technologický prístup“. Po roku 2035 by podľa nich mali zostať povolené vysoko efektívne spaľovacie motory, klasické a plug-in hybridy, vozidlá s predlžovačom dojazdu aj autá spaľujúce udržateľné palivá.

Firmy argumentovali, že dekarbonizáciu nemožno postaviť iba na batériových elektromobiloch. Časť emisií by sa podľa ich predstavy mohla kompenzovať používaním nízkouhlíkovej ocele, biopalív alebo syntetických e-palív vyrobených pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Britská vláda však zatiaľ ustúpiť nechce. Jej plán počíta s ukončením predaja nových čisto benzínových a naftových áut od roku 2030 a so stopercentne bezemisnými novými autami a dodávkami od roku 2035. Ministerstvo dopravy pre Guardian uviedlo, že hranica roku 2035 nie je predmetom vyjednávania, hoci pravidlá sa majú opäť posudzovať v roku 2027.

Verejné stratégie hovoria elektrina, list žiada únikovú cestu

Najväčšie napätie vytvára porovnanie listu s verejnými záväzkami značiek. Ford v minulosti oznámil, že jeho európska ponuka osobných áut bude do roku 2030 výhradne elektrická. V máji 2026 však už predstavil európsku stratégiu založenú na vozidlách s viacerými druhmi pohonu.

BMW naďalej očakáva, že do roku 2030 budú približne polovicu jeho dodávok tvoriť čisté elektromobily. Nissan hovorí o elektrifikovanej budúcnosti a desiatkach nových elektrifikovaných modelov, zároveň však po zverejnení listu požadoval postupnejšie zvyšovanie povinného podielu batériových áut. Toyota je najmenej prekvapivým podpisom – „viaccestnú“ stratégiu s elektromobilmi, hybridmi, vodíkom a spaľovacími motormi presadzuje verejne dlhodobo.

BMW/ Pixabay (Úprava redakcie)

Nejde preto o dôkaz, že automobilky elektrifikáciu potajomky odmietajú. List skôr ukazuje, že si chcú zachovať poistku pre prípad pomalšieho dopytu, slabšej nabíjacej infraštruktúry alebo drahých batérií.

Podobný konflikt už prebieha aj v EÚ. Sedem členských štátov nedávno varovalo pred ďalším oslabovaním emisných pravidiel, zatiaľ čo Nemecko, Taliansko a časť priemyslu žiadajú väčšiu flexibilitu.

Európska komisia už pritom navrhla znížiť emisie nových áut od roku 2035 o 90 % namiesto pôvodných 100 %. Zvyšok by mohli výrobcovia kompenzovať zelenou oceľou a alternatívnymi palivami, čo by ponechalo priestor aj niektorým spaľovacím pohonom.

Pre Slovensko je to boj o fabriky, nie iba o palivo

Slovensko má päť automobiliek a sieť viac než 360 dodávateľov. Automobilový sektor priamo zamestnáva vyše 165-tisíc ľudí, pričom celková naviazaná zamestnanosť dosahuje približne 244-tisíc pracovných miest.

Bratislavský Volkswagen vyrába Touareg, Audi Q7 a Q8, Porsche Cayenne, Passat aj Superb, pričom portfólio už dopĺňajú elektrické verzie Cayenne. Žilinská Kia stále stojí na modeloch Sportage a Ceed, kým Nitra vyrába Defender. Slovenské závody preto dnes nie sú ani čisto spaľovacie, ani čisto elektrické. Fungujú v prechodnom režime, v ktorom sa o investície delia viaceré pohony.

Odklad môže krátkodobo ochrániť pracovné miesta a existujúce linky. Ak však automobilky príliš dlho rozdelia peniaze medzi motory, prevodovky, hybridy a elektromobily, môžu zaostávať za čínskymi výrobcami, ktorí svoje investície sústreďujú najmä do batérií, softvéru a elektrických platforiem.

Syntetický benzín môže byť extrémne drahá poistka

E-palivo vzniká spojením vodíka vyrobeného pomocou elektriny a zachyteného oxidu uhličitého. Výslednú kvapalinu možno spaľovať v klasickom motore, no výrobný reťazec spotrebuje výrazne viac energie než priame nabitie batérie.

Organizácia Transport & Environment odhaduje, že liter syntetického benzínu by mohol v roku 2030 stáť pri čerpacej stanici približne sedem eur. Pri spotrebe 6,5 litra na 100 kilometrov by jazda stála 45,50 eura na 100 kilometrov. Pri ročnom nájazde 15-tisíc kilometrov by vodič minul na palivo 6 825 eur. Ide o modelový odhad, nie o dnešnú maloobchodnú cenu, no ukazuje hranice argumentu, že e-palivo zachráni bežné rodinné autá.

Ani hybrid automaticky nerieši problém. Európske dáta ukázali, že plug-in hybridy môžu v reálnej premávke produkovať výrazne viac emisií než v laboratórnych testoch, najmä keď ich vodiči pravidelne nenabíjajú.

Zákulisný list preto nie je víťazstvom spaľovacieho motora. Je dôkazom, že automobilky bojujú o čo najširší manévrovací priestor. Pre Slovensko bude rozhodujúce, či tento čas využijeme na transformáciu fabrík a dodávateľov, alebo iba na predĺženie výroby technológií, o ktoré môže svetový trh postupne strácať záujem.

Čítajte viac z kategórie: Tech