Slovensko spustilo nový biznis okolo nabíjania EV. Pri 500 MWh môže ísť o 12 500 eur

Na Slovensku od septembra spustili mechanizmus, ktorý prepája dva svety, ktoré doteraz fungovali prevažne oddelene. Na jednej strane sú elektromobily a prevádzkovatelia nabíjačiek. Na druhej firmy predávajúce benzín a naftu, ktoré musia postupne zvyšovať podiel obnoviteľnej energie v doprave. Medzi nimi po novom vzniká obchodovateľný kredit.

Za každú oprávnenú 1 kWh elektriny z obnoviteľných zdrojov spotrebovanú pri nabíjaní elektromobilu vzniká jeden kredit. Nejde pritom o dotáciu od štátu ani automatickú odmenu vodičovi. Kredit vydáva Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou OKTE a prevádzkovateľ nabíjacej stanice ho následne môže previesť na ďalšieho účastníka trhu.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu SEVA odhaduje, že kredity pripadajúce na jednu MWh oprávnenej elektriny by sa mohli obchodovať za 25 eur alebo viac. Toto číslo však treba čítať správne. Nejde o garantovanú cenu. Trh ju ešte len vytvorí podľa ponuky, dopytu a dohôd medzi kupujúcimi a predávajúcimi.

Z jednej kilowatthodiny vznikne ďalšie aktívum

Mechanizmus zaviedla novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, pričom aktuálne znenie je účinné od 1. septembra 2026. Zákon určuje aj pomerne presné mantinely.

Bilančným obdobím je jeden kalendárny mesiac. Prevádzkovateľ musí nabíjaciu stanicu zaregistrovať v systéme OKTE, poskytovať údaje o spotrebovanej elektrine a vedieť preukázať jej obnoviteľný pôvod.

Existujú pritom dve základné cesty. Prvou je vlastný obnoviteľný zdroj pripojený v rovnakom odbernom alebo odovzdávacom mieste ako nabíjacia stanica. Typickým príkladom môže byť firemná fotovoltika, ktorá cez deň vyrába elektrinu a časť produkcie smeruje priamo do firemných elektromobilov.

Druhou možnosťou je elektrina odobratá zo siete. Vtedy sa jej obnoviteľný pôvod musí preukázať zárukou pôvodu. Vlastné solárne panely teda nie sú podmienkou vstupu do systému.

SEVA zároveň uvádza, že spotrebu nemusí pri každej nabíjačke nevyhnutne zaznamenávať samostatný certifikovaný elektromer. Pri splnení pravidiel systému môže byť možné pracovať aj s údajmi z riadiacich systémov nabíjacích staníc.

Predajca benzínu má dôvod kredit kúpiť

Otázka je, prečo by mal niekto takéto kredity vôbec kupovať. Odpoveď je ukrytá v zákonných povinnostiach dodávateľov pohonných látok. Slovenský zákon pre rok 2026 stanovuje referenčnú hodnotu 9,5 % a postupne ju zvyšuje na 10,2 % v roku 2027, 11,5 % v roku 2028, 16 % v roku 2029 a 27 % v roku 2030.

Kredity za elektrinu z OZE môžu firmy uvádzajúce pohonné látky na trh použiť pri plnení tejto povinnosti. A zákon im pridáva ďalšiu hodnotu. Uplatnené kredity sa na účely referenčnej hodnoty započítavajú dvojnásobne. Práve tým vzniká dopyt.

Prevádzkovateľ nabíjačky má kredit, ktorý nepotrebuje na vlastnú jazdu. Predajca pohonných látok ho naopak môže potrebovať pri plnení svojich zákonných cieľov. Cena vznikne medzi nimi.

Je to zároveň elegantný spôsob, ako časť ekonomickej hodnoty dekarbonizácie presunúť od fosílnych palív k elektrickej doprave bez toho, aby štát každej nabíjačke posielal klasickú dotáciu.

25 eur za MWh vyzerá málo. Pri flotile sa matematika mení

Odhad SEVA na úrovni 25 eur za MWh znamená 2,5 centa navyše za každú oprávnenú kilowatthodinu. Pri jednom aute to žiadna zlatá baňa nie je.

Ak elektromobil odoberie na nabíjanie v priemere 18 kWh na 100 kilometrov a ročne prejde 15 000 kilometrov, spotrebuje približne 2,7 MWh elektriny. Ak by celé nabíjanie spĺňalo podmienky systému a všetky kredity sa predali za 25 eur za MWh, ich hrubá hodnota by bola len približne 67,50 eura ročne.

Úplne iné čísla však vzniknú vo firemnom depe. Predstavme si 50 elektrických dodávok. Každá prejde 30 000 kilometrov ročne a na nabíjačke odoberie priemerne 25 kWh na 100 kilometrov. Jedno vozidlo tak spotrebuje približne 7,5 MWh a celá flotila 375 MWh ročne.

Freepik

Pri modelovej cene 25 eur za MWh by kredity dosiahli hrubú hodnotu približne 9 375 eur ročne. Pri nabíjacom hube s objemom 1 GWh už rovnaká matematika dáva 25 000 eur.

Všetky tieto čísla sú redakčný model. Predpokladajú, že všetka elektrina spĺňa pravidlá systému, prevádzkovateľ získa kredity na celý objem a dokáže ich predať za 25 eur za MWh. Nezahŕňajú cenu záruk pôvodu, administratívu ani ďalšie prevádzkové náklady.

Práve preto môže byť nový systém omnoho zaujímavejší pre logistické depá, autobusových dopravcov, veľké firemné flotily, obchodné centrá, parkovacie domy či prevádzkovateľov verejných nabíjacích sietí než pre domácnosť s jedným elektromobilom.

Ako sme už pri prepočte návratnosti wallboxu ukázali, ekonomika nabíjania je extrémne citlivá na objem energie, ročný nájazd a rozdiel medzi domácou a verejnou cenou. Nové kredity pridávajú k tejto matematike ďalšiu premennú.

Zaujímavý je aj zahraničný benchmark

Pri príprave slovenskej legislatívy vláda pracovala aj so skúsenosťami zo zahraničia.

Dôvodová správa k novele uvádzala pri podobných systémoch v Nemecku a Holandsku hodnotu kreditov približne 0,03 až 0,06 eura za kWh, teda 30 až 60 eur za MWh. Pri nabíjaní za približne 0,50 eura za kWh mohol kredit podľa materiálu predstavovať hodnotu zodpovedajúcu približne desatine ceny nabíjania.

Dnešný odhad SEVA 25 eur za MWh zodpovedá 0,025 eura za kWh. Pri hypotetickej koncovej cene nabíjania 0,50 eura za kWh ide o hodnotu rovnú približne 5 % ceny účtovanej vodičovi.

To neznamená, že nabíjanie automaticky zlacnie o 5 %. Prevádzkovateľ môže nový príjem použiť na cenu, návratnosť stanice, servis, splácanie investície alebo výstavbu ďalších bodov.

Domáci wallbox nie je automatický bankomat

Novinka sa vzťahuje aj na neverejné nabíjanie, čo je jedna z najdôležitejších častí systému. SEVA už skôr odhadovala, že 70 až 80 % celkového objemu nabíjania môže prebiehať mimo verejných nabíjacích staníc. Patria sem práve firemné parkoviská, depá či flotilové nabíjanie.

To však neznamená, že každý majiteľ elektromobilu dostane od septembra peniaze za wallbox v garáži. Zákon nedáva odmenu vodičovi automaticky. O kredit žiada prevádzkovateľ nabíjacej stanice, ktorý musí mať účet v evidencii, registrovať stanicu, poskytnúť údaje o spotrebe a splniť pravidlá pre pôvod energie.

Unsplash

Zaujímavé sú aj lehoty. Prevádzkovateľ môže o vydanie kreditov požiadať najneskôr do troch mesiacov od skončenia kalendárneho roka, ku ktorému patria. Samotné kredity sú následne platné do 30. apríla nasledujúceho roka. Nie je to teda aktívum, ktoré si firma odloží na päť rokov a počká na ideálnu cenu.

Kredity môžu zmeniť aj ekonomiku fotovoltiky

Zaujímavá kombinácia vzniká pri firme, ktorá už má strešnú fotovoltiku a elektrickú flotilu. Pri našom nedávnom slovenskom prepočte fotovoltiky vyšla domácnosť s elektromobilom lepšie najmä preto, že auto vie zvýšiť vlastnú spotrebu elektriny v čase, keď panely vyrábajú. Pri firme s desiatkami vozidiel je rovnaký princíp ešte výraznejší.

Elektrina zo strechy sa nemusí predať do siete za nižšiu cenu, ale môže sa spotrebovať vo vozidlách a po splnení pravidiel k nej navyše vznikne kredit.

Tým sa ekonomika fotovoltiky, nabíjačky aj elektrického vozidla začína prepájať. Netreba z toho však robiť nový garantovaný biznis model. Slovenský kreditový trh ešte nemá históriu. Nevieme, koľko kreditov naň príde, ako silný bude dopyt, aké ceny si vyjednajú veľkí hráči ani či administratíva nebude pri malom objeme drahšia než samotný výnos.

Prvý rok preto ukáže viac než akákoľvek prognóza. Ak sa trh rozbehne, najväčší efekt nemusí byť v tom, že majiteľ elektromobilu dostane pár eur. Podstatnejšie môže byť, že prevádzkovateľom pribudne ďalší príjem za tú istú nabíjaciu infraštruktúru, čo zlepší matematiku miest, kde sa dnes nabíjačka stavia len veľmi ťažko.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita